Stevu Jobsovi na jednu stranu môžeme ďakovať za technológie, ktoré zmenili svet, na druhú stranu sa aj on podieľal na „asocializácii“ ľudí. Môžeme to vidieť na každom rohu, môžeme to vidieť v akúkoľvek hodinu. Časy, kedy sa ľudia rozprávali so sebou, sa vytrácajú a náš čas začína zabíjať internet a sociálne siete. Na Facebooku majú ľudia desiatky či stovky priateľov, no len malé množstvo z nich sú priateľmi, s ktorými sa ľudia stretávajú pravidelne a osobne. A aj keď sa stretnú, mnohokrát sa stane, že sa budú pozerať do obrazoviek smartfónov. A verím tomu, že nebyť toho, že Steve Jobs predviedol smartfóny svetu, svet by dnes vyzeral inak. Ľudia by neboli závislí na technológiách.
Skutočnosť, ktorá je skôr do plaču než do oslavovania, sa stala podnetom pre video Look Up od Garyho Turka. Toto video opisuje realitu, takú, akou je. Opisuje, že už ten svet nie je taký, aký býval, že už máme množstvo virtuálnych priateľov a množstvo z nich vyzerá ako ceduľka s menom a drobnou fotkou. Na zastávkach je ticho a počujeme väčšinou len to cinknutie, ktoré zaznamenáva príchod novej správy na Facebooku. Detské ihriská zívajú prázdnotou, pretože deti dnes dajú prednosť niečomu nehmotnému, čo vidia na 9.7-palcovej obrazovke zariadenia zo skla a hliníku. Boli sme stvorení ako ľudia, ktorí sa mali pozerať smerom vpred, nie smerom nadol. Práve vďaka tomu, že máme hlavu sklonenú nadol a sledujeme Retina displej, prichádzame o možnosti, ktoré nám ponúka život každý deň. No zrejme najhoršie na tom je, že si to ani neuvedomujeme.
Realita, dnes. Staci sa na minutu zastavit v hypermarkete a pozriet sa okolo seba.
Nie celkom súhlasím.
Ľudia sa síce môžu stretávať osobne, ale podstatné je, čo pri tých stretnutiach robia. Napr. môžu popíjať pivo a baviť sa o futbale. Alebo sedieť nad kávou a rozoberať včerajší diel seriálu. Skrátka robiť neužitočné veci, ktoré nikomu nič neprinesú.
Na druhej strane môže niekto cez Facebook riešiť vážne problémy dnešnej doby, hľadať ľudí, ktorých tieto dôležité veci zaujímajú a spolupodieľať sa na zlepšovaní sveta. Kým nebol internet, každý mal „hlavu v piesku“ a buď sa prispôsobil väčšine, alebo bol za čudáka. Dnes si môže cez internet každý nájsť svoje spoločenstvo a venovať sa tomu, čo ho trápi.
Takže ja to vidím skôr pozitívne.
za tohle můžou hlavně komunikátory v čele s FB. Kdo chce ten se s tím umí sžít. Na druhou stranu to dost lidem naopak pomáhá.
U dospělých lidí takové chování zamrzí ale co teprve u dětí ? Katastrofa přijít do místnosti kde vedle sedí 3 děti na gauči, jeden hraje na mobilu, druhý na tabletu a třetí na notebooku…Když na ně člověk mluví tak ani nemusí reagovat, jsou v jiném světě.. Navzájem si řeknou možná to, že mají hlad nebo co je právě na displeji pobavilo..
Jako u více věcí platí dobrý sluha ale zlý pán a všeho s mírou. Jako opak těmto pseudomoralizováním si pustě nějaké video od Applu kde ukazují jak technika pomáhá zlepšovat lidské životy… A nezapomněli jste že lidé co koukají do mobilu můžou být jen nepochopeni =) https://www.youtube.com/watch?v=nhwhnEe7CjE
Je to cele o moznostiach. Niekto si vdaka facebooku mozno najde svoju lasku a buduceho partnera. Niekto moze cez soc. siete zdielat prednasky na najblizsiu skusku. Moze….
Ako sa ale na internete spravame vie kazdy sam. A kazdy sam by si mal uvedomit ako tieto vecicky pouzivat. Pre niekoho bude aj tento text blbost. A svojim sposobom sam mrham cas ze to tu pisem…
Tohle zacalo davno pred iPhonem od Jobse, jakoby vsichni najednou zapomneli, jak se smskovalo o zavod…
A driv se lidi spolu taky nebavili nejak prehnane moc, misto do mobilu cumeli do novin.
Jestli neco ublizilo socialni komunkaci, pak to byl hlavne facebook a v nem virtualni kamaradi. Mobily jako takove maj svuj dil taky, ale neni to o tom, ze by se driv lidi extra kamaradili, spis to ani predtim za moc nestalo a ted se to nevylepsilo spis naopak.