Ľudská túžba po neustálom objavovaní nás v minulom storočí zaviedla nielen k revolučným objavom, ale aj k ceste do vesmíru. Od prvého letu na obežnú dráhu alebo pristátia na mesiac však prešli už dlhé roky, počas ktorých sa technológia pochopiteľne zmenila. Okrem nových materiálov, spôsobov konštrukcie alebo samotného vyhotovenia raketoplánov sa však inžinieri už roky potýkajú s problémom transportu objektov a ľudí na obežnú dráhu. Štandardný postup za použitia rakiet a vesmírnych plavidiel je však veľmi nákladný, nebezpečný a namáhavý, preto sa vedci usilujú o vývoj akéhosi „vesmírneho výťahu“, ktorý by zabezpečil prenos satelitov, družíc, nástrojov, ale aj astronautov do otvoreného vesmíru. Tento na prvý dojem futuristický plán je však bližšie k realizácii ako kedykoľvek predtým. Projektu sa totiž chytili japonské vedecké tímy, ktoré sa chystajú otestovať „vesmírny výťah“ v praxi.
Mohlo by vás zajímat
Nebude sa však jednať o reálne prevedenie tunelu medzi povrchom Zeme a otvoreným vesmírnym priestorom. V pripravovanom teste, ktorý prebehne koncom tohoto mesiaca, sa dočkáme skúšky tunelu v miniatúrnej mierke. Test bude prebiehať na báze prepojenia dvoch satelitov prostredníctvom krátkometrážneho kábla, ktorý bude medzi satelitmi napnutý. Cez kábel bude prechádzať miniatúra výťahu, ktorá prejde od jedného satelitu k druhému a následne sa vráti späť. Táto skúška má za úlohu otestovať rovnomerné napnutie, silu a odolnosť káblového prepojenia. Po potenciálnom úspechu testov sa môžu vedci sústrediť na projekty zohľadňujúce skutočné veľkosti objektov.
Konceptov týkajúcich sa tejto problematiky je naozaj mnoho. Niektoré vyzerajú na prvý pohľad obzvlášť bizarne.
K reálnemu prevedeniu tejto skutočnosti sme však stále ďaleko. V budúcnosti by sme sa mohli dočkať komplexného systému, ktorý by zabezpečil čistý prechod z povrchu Zeme, až do otvoreného priestoru na obežnej dráhe. Pre čo najpresnejšie výsledky a elimináciu skreslenia by sa tento výťah musel nachádzať v okolí rovníka a disponovať skalopevným ukotvením k zemskému povrchu. Je však veľmi nepravdepodobné, že sa vedcom podarí vymyslieť technológiu, ktorá by udržala výťah v dokonale vertikálnej polohe. Nechajme sa preto prekvapiť výsledkami testov, ktoré už čoskoro zorganizujú vedci z Japonska a takisto ich následnými plánmi do budúcnosti.
Spíš je nepravděpodobné že někdy takový výtah vznikne. Neexistuje materiál (ani v teoretické rovině) který by byl vhodný na “lano” takového výtahu. To už sem můžete rovnou psát o teleportu protože se v laboratoři povedlo kvantové propojení fotonů..
Nateriál existuje (teoreticky ano), ale má své mouchy (v praktických pokusech ho vyrobit)
http://www.osel.cz/4847-vesmirny-vytah-proc-tu-jiz-neni.html
JJ
Jj, osel :) Výborné čtivo. Máš pravdu tedy, teoreticky to možné je.
Stejně bych ocenil kdyby tu na LSA vycházelo míň článků, s kvalitním obsahem. Tyhle click bait mě odrazují a štvou. Za chvilku se tu dočteme kdo kde s kým a co, a hlavně u toho nebude chybět nějaká plonahá ženština, a aby to bylo genderově rovnoprávný, brzo to bude polonahé něco, aby to jsme neurazili 4% odchylku od normálu.. :DDD
teoreticky jde úplně všechno, prakticky narážíme na velké limity přírodních zákonů, a ani v tomto případě to nebude jiné. Stačí jen základní fyzikální zákon „akce-reakce“.
Výtahu? Někdo zase říkal, že tramvají 🤔🙂
Že prý i kdyby se podařilo nějaký ten kabel natáhnout, pořád tam poletuje hodně satelitů a jiného smetí, že by to do měsíce stejně něco přeťalo.
Na tohle téma napsal svůj román Rajské fontány spisovatel A. C. Clarke už dávno – vyšel v r. 1979 (česky 1982). A protože Clarke byl vědec – mj. autor myšlenky geostacionárních družic – je tam tahle problematika rozebraná docela detailně. Jako každá dobrá sci-fi vychází v podstatě z jediného nereálného (tehdy) předpokladu – existence superpevného materiálu. Všechno ostatní je prostě fyzika. A zároveň je to po všech stránkách zajímavé čtení.