Zavřít reklamu

Don Melton, bývalý šéf vývojárskeho tímu Safari, na svojom blogu opäť spomína na svoje zážitky zo spoločnosti Apple. Ešte v roku 2013 odhalil, ako vlastne vznikol názov prehliadača Safari a že diskusie o názve boli skutočne búrlivé a dlhé. Tento štvrtok Melton zverejnil spomienky na svojho vtedajšieho nadriadeného, na Steva Jobsa. Pomerne obsiahly článok je originálnou verziou článku, ktorý Melton poskytol šéfredaktorovi magazínu The Loop Jimu Dalrymplovi, ktorý ho zverejnil na Stevove narodeniny.

Melton hneď na úvod tvrdí, že kvôli čo najlepšej interpretácii jeho vlastných spomienok nikdy nevidel film Jobs, ani nečítal knihu od Waltera Isaacsona. Práve preto môže ponúknuť vlastný, nijak neovplyvnený pohľad na zakladateľa spoločnosti Apple. Melton nikdy nebol blízkym kolegom Steva Jobsa, avšak stretával sa s ním na poradách, kde sa riešil dizajn aplikácií, ktoré mal Melton na starosti. Jednou z nich bol mimo iného aj prehliadač Safari a práve od toho sa odvíjala prezývka, ktorú Steve dával Meltonovi. Melton sa tak z času na čas dočkal pomenovania „Safari Guy“, čiže „Safari chlapík“ alebo „Chlapík, čo má na starosti Safari“. Za najväčšiu poctu však považuje, že si Steve pamätal jeho skutočné meno. Práve to, že Steve Jobs poznal vaše meno, znamenalo v Pixare aj v Appli len jedno – je na vás veľké spoľahnutie a musíte byť neskutočne zodpovední.

Melton síce začal pracovať v Appli až vďaka Scottovi Forstallovi, no ako sám tvrdí, Steva pozná už dlhší čas. Prvýkrát ho uvidel v spoločnosti NeXT, ktorú Steve Jobs založil po jeho odchode z Applu v 80. rokoch. Steve vtedy organizoval konferenciu pre vývojárov, ktorí by mohli mať záujem o vyvíjanie aplikácií pre platformu NeXT. Samotná konferencia sa organizovala niekedy okolo roku 1988, no bola tak zle naplánovaná, že Steve začal rozprávať uprostred obednej prestávky zamestnancov. Steve Jobs bol v ten deň oblečený v elegantnom, profesionálnom obleku a nie v džínsoch, v akých sme ho mohli poznať behom uplynulých rokov. Pretože sa však jednalo o obednú prestávku a zamestnanci boli hladní, jedálenský hluk niekoľkokrát Steva prerušil. To mu však nezabránilo v tom, aby pokračoval v prednáške po tom, ako jedáleň utíchla.

overview_hero
Zdroj: Redakce Letem světem Applem

Keď Melton začal pracovať v Appli v júni/červnu 2001, Steva uvidel niekoľkokrát. Či už na oficiálnejších meetingoch alebo pri prechádzke po campuse. Ľudia ho mohli vidieť aj v kaviarni Caffé Macs, kde často sedával s Jonym Ivom pri jednom stole. Steva ste mohli celkom prekvapivo nahnevať aj na tomto mieste. Behom jedného dňa na jeseň/podzim sedel Melton s ďalšími dvoma pracovníkmi za jedným stolom. Ken Kocienda a Richard Williamson, to boli prví dvaja vývojári, ktorí pracovali v Meltonovom tíme. Ako sa už zrejme dá vytušiť, tento tím mal na starosti vývoj prísne tajného projektu, ktorý bol neskôr predstavený ako Safari. Projekt bol prakticky tak tajný ako iPod či iPhone a trojica o ňom rozprávala tak potichu, ako sa len dalo. Behom jedenia si Ken Kocienda všimol „jablčnú“ legendu Buda Tribbla, ktorý bol šéfom softvérového tímu pre prvý Macintosh a zároveň bol spoluzakladateľom spoločnosti NeXT, kde pre zmenu niekoľko rokov pracoval Richard Williamson. A bol to práve Bud Tribble, kto pomohol Meltonovi získať prácu v Appli. Tribble tu zrovna obedoval a rozprával sa s istým chlapíkom, keď Melton potešene vybehol od svojho stola a zahlásil: „Čau Bud! Príď za nami keď sa dorozprávaš s tým chlapíkom.“ Ten chlapík sa naňho zarazene pozrel a Melton v ňom spoznal okamžite známu tvár – bol to Steve Jobs. Jobsov výraz tváre v ten moment doslova vravel: „Neviem kto si ale toto ti neodpustím.“

steve-jobs
Zdroj: Redakce Letem světem Applem

Melton sa v momente zľakol a myslel na to, že ho Steve Jobs čoskoro prepustí. Našťastie sa tak nestalo. Po 9 alebo 10 mesiacoch vývoja Safari Scott Forstall oznámil tímu, že by mal začať pripravovať testovacie funkcie prehliadaču, ktoré následne predvedú Stevu Jobsovi. Toto sa odohrávalo na jar 2002. Scott očividne netušil, že Melton sa už so Stevom raz stretol a preto mu začal vysvetľovať, ako by malo vyzerať jeho prvé stretnutie so Stevom Jobsom a na čo by sa mal pripraviť. V skratke sa dalo povedať, že Steve Jobs bol jednoducho veľmi zaneprázdnený a nemal čas na riešenie vecí s ľuďmi, ktorí nevedia na čom pracujú alebo o čom hovoria. No a nakoniec, Steve očakával dokonalosť. Vedel ľahko rozpoznať, či je niečo dobré a či je niečo zlé. Nehovoril o tom, čo chce pokiaľ to neexistovalo. A dával veľmi zreteľne najavo, že sa mu niečo nepáči. Jeho perfekcionizmus sa prejavil v tom, že bol veľmi prísny a stačilo, aby povedal „Stop“ a vy ste museli okamžite zastaviť a čakať, až Steve všetko riadne skontroluje. A nesmeli ste ani len pohnúť kurzorom myši. Keď si chcel softvér vyskúšať sám, museli ste ho k nemu pustiť. A keď softvér prestal fungovať, museli ste ho uistiť, že sa to už nikdy nestane. Dokonca sa bolo treba pripraviť aj na to, že vás Steve začne skúšať. Napríklad tak, že vás odsunie aby videl, ako na to zareagujete. Melton si bohužiaľ prvé stretnutie nepamätá, ale potvrdil, že ho Steve pozval na ďalšie stretnutie, čo znamená, že prvé stretnutie prebehlo v poriadku.

Steve-jobs
Zdroj: Redakce Letem světem Applem

Na tomto stretnutí však prezentoval Jobsovi užívateľské prostredie záložiek v prvej verzii Safari. Všetky záložky sa ukrývali v samostatnom okne, čo sa dalo celkom ľahko naprogramovať. To sa ale Stevu Jobsovi nepáčilo, pretože to zbytočne komplikovalo prácu s prehliadačom a bolo nutné prepínať sa medzi oknami. Melton teda začal prezentovať, ako to fungovalo v ostatných prehliadačoch pre Mac, no ani v ich prípadoch sa mu to nepáčilo. Jobs sa mu teda pozrel priamo do tváre a opýtal sa ho „Čo by si urobil?“. Zároveň to bola prvá otázka v živote, ktorú kedy od Steva počul. Po chvíli sa Melton odvážil odpovedať: „Páči sa mi, ako to vyzerá v Internet Explorer pre Windows. Záložky sa nachádzajú v rovnakom okne ako obsah webu. Nepáči sa mi ale, ako ich dáva do bočného panelu. Musí existovať lepšie riešenie než bočný panel, ale ešte neviem aké.“ Steve mu následne povedal, nech mu to ukáže. Samozrejme, bolo treba navštíviť internet a nájsť screenshot priamo tam. Po pár stretnutiach to už vyzeralo celkom dobre a Steve povolil Meltonovi robiť živé demo verzie Safari priamo pri ňom. Na nich sa podieľal dizajnérsky tím, ktorý zostavil niekoľko prototypov a snímkov obrazovky cez Macromedia Director. Mnohokrát sa však prezentovala aj samotná aplikácia. Scott Forstall preferoval práve druhý spôsob, keďže takým spôsobom sa vývojárskemu tímu podarí rýchlejšie objaviť chyby a tým pádom ich dokáže skôr opraviť.

steve-jobs-holding-iphone
Zdroj: Redakce Letem světem Applem

Stevovi sa tu nepáčila ani ďalšia vec, stavový riadok. Nevidel preň žiadne využitie: „Kto sa pozerá na URL adresu, keď človek prejde myšou cez odkaz?“. Táto vec ostala v prehliadači aj naďalej, keďže Scott a Don presvedčili Steva, že by tu mal ostať ako voliteľná možnosť. Museli však vyriešiť, kde presne sa bude nachádzať ukazovateľ načítavania. Vzhľadom k tomu, že predtým sa nachádzal v stavovom riadku, Scott a Don mali pred sebou ďalšiu výzvu. Napadlo ich plno nápadov, ale ani jeden nebol taký dobrý ako ten, ktorý nakoniec použili. Súčasne ich napadlo, že ukazovateľ načítavania by sa mal nachádzať priamo v poli s adresou, kde sa nachádza dodnes. Don vzápätí vyhlásil, že do konca týždňa bude mať k dispozícii funkčnú verziu tohto nápadu. Iróniou osudu je, že Don sa behom ďalších rokov snažil túto funkciu zmazať. Safari síce načítavalo stránky rýchlejšie než akýkoľvek iný prehliadač v tej dobe, ale farebný ukazovateľ vyvolával u užívateľov pocit, že načítavanie stránok je v skutočnosti pomalé. Nakoniec bol len zmenený jeho vzhľad a správanie.

Safari 6
Zdroj: Redakce Letem světem Applem

Lenže Steve Jobs nebol len prísny, ale aj empatický. Raz, na jednej prednáške si Steve všimol, že jeden spolupracovník nedával pozor a mal zakalené oči. Jobs prerušil prednášku a opýtal sa pracovníka, či je v poriadku. Ten sa mu ospravedlnil a povedal, že musel byť v noci na pohotovosti kvôli úrazu, ktorý sa stal doma. Steve teda navrhol, že prednášku presunú na iný deň. Pracovník poďakoval ale tvrdil, že prednášku netreba presúvať. Steve následne začal rozprávať o tom, že podobná udalosť sa stala aj jednému z jeho detí a že táto udalosť ním otriasla. Ponúkol teda pracovníkovi, že po skončení prednášky môže ísť domov a odpočinúť si. Inokedy pre zmenu samotný Steve prišiel s takýmito očami, za čo sa však okamžite ospravedlnil, keďže bol hore celú noc. Pred nejakým časom totiž zomrel jeho pes a tak si s rodinou adoptovali nové šteňa. Mláďa často štekalo, keď pri ňom nikto nebol a pretože sa rodina chcela vyspať, jeho žena Laurene mu navrhla, aby strávil noc staraním sa o šteňa. Vo výsledku presedel celú noc na kuchynskej dlážke až do rána, aby bol psík ticho. Steve to považoval za vtipnú historku a rád sa na nej spolu s tímom Safari zasmial.

Steve Jobs zemřel
Zdroj: Redakce Letem světem Applem
*Zdroj: donmelton.com

Související články

Dnes nejčtenější