Zavřít reklamu

Nintendo vstúpilo do rieky novej generácie konzol, no tentokrát sa rozhodlo predbehnúť všetkých svojich konkurentov, a to aj napriek tomu, že sa to pri prvom pohľade na hardvér, ukrytý vo vnútornostiach konzoly, nezdá. Raz sa už spoločnosti podarilo presadiť sa s menej výkonným hardvérom, a to vďaka inováciám a o rovnaký krok sa pokúšajú aj na začiatku ôsmej generácie konzol. Dámy a páni, hráči, hráčky aj ďalší čitatelia, predstavujeme vám Nintendo Wii U. To, o čom sa pred predstavením hovorilo ako o medzistupni, čiže takzvanom WiiHD, je plnohodnotná konzola novej generácie so všetkým, čo k tomu patrí. Zároveň je to prvým pokusom Nintenda smerom k HD hraniu. Nintendo tiež hlása návrat ku core publiku, čomu nasvedčuje aj hŕstka launch titulov, ktoré si je už teraz možné zahrať.

Obsah balíka
Nintendo Wii U sa predáva v dvoch verziách, 8GB Basic a 32GB Deluxe, pričom všetky majú možnosť pamäť rozšíriť, a to pomocou SD kariet či ďalších zariadení. Nám do redakcie zavítala 32GB Deluxe verzia vyvedená v čiernej farbe. Obsah tohto balenia tvorila samotná konzola, ovládač Wii U GamePad, HDMI kábel, káble potrebné pre samotné spustenie konzoly, dock na nabíjanie, stojan pre ovládač a Sensor Bar. Konzola prekvapí svojou kompaktnosťou a kvalitnými materiálmi, no sklame lesklou povrchovou úpravou. Na konzole by sa to dalo prepáčiť, no na ovládači už veľmi nie, bude v jednom kuse „zapatlaný“, no aspoň to sedí s dotykovým displejom ovládača, ktorý bude vyzerať rovnako. Použitie práve takejto kombinácie povrchovej úpravy sa trochu vymyká logike, vzhľadom na to, že zadná strana Gamepadu je už matná.

Konzola má rozmery 46mm (hrúbka), 172mm (šírka) a 268,5 (dĺžka) a váži zhruba 1,6kg. Na prednej strane sa nachádza tlačidlo pre zapnutie konzoly, vysunutie disku a synchronizácie s gamepadom. Okrem toho sa tu nachádza štrbina na vkladanie disku a pod krytkou sú schované dva USB porty a jeden slot pre SD kartu, ktorou môžete rozšíriť vnútornú pamäť. Výhodou je, že konzola nevyžaduje certifikované zariadenie (napríklad Xbox prijme iba HDD vyrobený Microsoftom, ktorý je, mimochodom, nechutne predražený), a tak tam môžete pokojne zapojiť aj externý disk, a to do veľkosti až 2TB. V zadnej časti konzoly sa nachádzajú ďalšie dva USB porty, HDMI konektor, AV Multi Out port, podporujúci kompozit, a RGB Scart, konektor pre Sensor Bar a konektor pre napájanie konzoly. Proste máte všetko, čo potrebujete, a konzolu zapojíte aj na starý CRT televízor pre prípad núdze.

Rovnako technickými informáciami sú aj nasledujúce parametre, ktoré sú však dôležité pre určenie silných a slabých stránok novej konzoly. Tu môže nastať trochu sklamanie, aj keď to bolo už dopredu avizované. A to fakt, že konzola je výkonovo podobná s dnešným current-genom v podobe Xboxu360 a PS3. Dokazujú to už aj prvé hry a tiež aj zoznam použitých komponentov. Je síce pravda, že na zvládnutie vývoja na túto konzolu z nej môžu vytiahnuť ešte dosť veľa percent výkonu, a teda aj grafickej stránky, no je jasné, že toto nebude smerodajný argument pri kúpe Wii U. Ako základ je použitý procesor od spoločnosti IBM s názvom IBM PowerPC 750, ktorý má tri jadrá, tikajúce na frekvencii 1,24Ghz (ak by sme chceli byť chorobne presní, tak je to 1,243125Ghz). Je vyrábaný 45nm technológiu, čo v praxi znamená veľmi nízke odpadové teplo (čo dokazuje aj teplota konzoly pri hraní a miniatúrny ventilátor, ktorý stačí na jej chladenie) a nízka spotreba. Tento výkon je doplnený o grafický čip z dielne AMD s kódovým označením Latte, ktorý tiká na 550Mhz (keď chceme byť opäť presní, tak ide o takt 549,999755Mhz).

To všetko však, vzhľadom na neznámu architektúru, ukazuje iba jeden veľký otáznik, a tak sa pri reálnom odhade výkonu budeme musieť spoľahnúť na hry, ktoré budú vychádzať. Konzola má 4×512MB DDR3 RAM (frekvencia 1600Mhz) s priepustnosťou pamäte 12,8 Gb/S, a to všetko je doplnené ešte o ďalší 1GB RAM, ktorý je vyhradený pre operačný systém konzoly. Konzola nemá blue-ray mechaniku a mechanika je Nintendom označovaná ako „Optical disc drive“, ktorá „papá“ klasické 12cm disky s kapacitou 25GB, no prečíta vám aj optické disky z konzoly Wii. Samozrejmosťou je podpora Wi-Fi v režime 802. 11n, 1080p rozlíšenia a 5.1 priestorového audia. Pre spotrebu som zašiel na renomovaný server Andatech, ktorý uvádza 0,2W v stand-by režime, 31W v menu a 33 pri hraní Super Mario Bros. U.

Ovládač, ktorý mení pravidlá…
Tou najlákavejšou položkou pri tejto konzole je však nový Gamepad, ktorý, v istom slova zmysle, ponúka revolúciu. Síce nejde o takú veľkú revolúciu, akú priniesol Wii Remote, no napriek tomu sa nedá Nintendu uprieť snaha o inovácie. Tentokrát ide o nezvyčajné veľký gamepad, ktorého doménou je kapacitný, 6,2 palcový displej. Avšak na niečo ako multitouch môžete hneď teraz zabudnúť. Displej si zachováva rovnaký pomer strán ako klasické widescreen monitor, a to 16:9. Vo vnútornostiach displeja je zabudovaný akcelerometer, gyroskop a geomagnetický senzor. Prítomný je aj stylus, 3,5mm jack na pripojenie slúchadiel, dva porty pre nabíjanie, predná kamera, zabudovaný mikrofón a reproduktory. Tie pri správnom použití (napr. Zombie U) dodávajú hraniu nový rozmer.

Wii_U

Ďalej tu máme IR port, ktorý slúži na ovládanie TV prostredníctvom funkcie TV Remote a jej parádnu funkčnosť nám potvrdil aj test na troch značkách televízorov. Čo sa týka herného vybavenia gamepadu, tak sa ide o štandard, to znamená dve analógové páčky, d-pad, tlačidlá start a select, štyri tlačidlá tu označované ako A, B, X, Y a štyri vrchné tlačidlá L, R, ZL a ZR. Rozloženie týchto tlačidiel je prirodzene dané veľkosťou gamepadu. A aj napriek rozmerom gamepadu sa pri hraní nestráca faktor pohodlnosti, a to ani pri dlhšom hraní. Akurát analógy by si zaslúžili priehlbinu na vrchu na rozdiel od vypuklého tvaru á la Dualshock pri PS3. Nespôsobuje to problémy, nakoľko ich povrchová úprava je gumená, no trochu by to spríjemnilo hranie.

Sklamaním, aj keď tiež očakávaným, je výdrž gamepadu, ktorá činí 3-4 hodiny, vzhľadom na nastavenia jasu a ďalších vlastností, ktoré majú na tento parameter vplyv. Je síce možné nabíjanie počas hrania, no aj tak ide skôr o slabinu. To však bohato vynahrádza možnosťami, ktoré ponúka, napríklad nový spôsob hrania multiplayeru, nový takmer handheld a nové možnosti pri hraní.

Bližšie sa na tieto možnosti pozrime. Prvým režimom pri hraní lokálneho multiplayeru je ten, že hráč s novým Gamepadom vidí svoj obraz na obrazovke gamepadu a hráč s Wii Remote alebo novým Pro Controlerom vidí hru na monitore/TV, a o výhodách tohto systému hádam nemusím rozprávať. Druhým režimom už pri hraní singel je možnosť úplne TV vypnúť a hrať iba na gamepade. Problémom je, že nie všetky hry takýto režim podporujú (ZombieU či Sonic & All-Stars Racing Transformed nie, ale taký Assassins Creed 3 áno). Pri niektorých je to pochopiteľné, pri iných menej. Tým najlepším príkladom parádneho využitia gamepadu v praxi je ZombieU, kde máte na obrazovke ovládača celý inventár, mapu, no a prostredníctvom pohybových senzorov aj skenujete prostredie, či hackujete, navyše komunikácia cez vysielačky prebieha iba prostredníctvom reproduktorov zabudovaných v ovládači. Rovnako prekvapí aj demo FIFA 13, kde boli pridané nové možnosti a manažérsky mód, v ktorom môžete priamo počas hrania zápasu meniť taktiku, formácie alebo striedať hráčov. A tak, keď si zrátate plusy a mínusy, nový gamepad je jednoznačne prínosom a jeho použitie je vo väčšine hier nevyhnutné, takže nečakajte, že ho budete môcť vymeniť za Pro Controller alebo Wii Remote.

Mimochodom, čo sa týka spätnej kompatibility, tak Wii U plne podporuje hry z Nintendo Wii a rovnako sa pri Wii U dajú používať aj ovládače Wii Remote. Niekedy to však dosahuje trochu divné hranice, kedy si napríklad bez tohto Wii ovládača nezahráte niektoré hry, nakoľko ho vyžadujú, no ten sa v balení nenachádza, takže buď vlastníte predchodcu, alebo musíte zainvestovať ďalšie peniaze do ovládača.

MiiVERSE
Samotné užívateľské prostredie vkusne a prakticky kombinuje prvky dotykových plôch s vhodným rozmiestnením a veľkosťou, takže akýkoľvek spôsob pohybu v menu zvolíte, nikdy nebudete mať pocit, že ste násilne tlačení do jedného z nich. Základnú plochu po vytvorení konta (Slovensko, samozrejme, nie je podporované) tvoria dlaždice, na ktorých sú rozmiestnené všetky aplikácie, hry, položky pre sociálne vyžite s konzolou a nastavenia. V menu, a aj v sociálnom prostredí Miiverse, vás reprezentuje vytvorený avatar, ktorý je síce trošku infantilný, no to vôbec neprekáža. Navyše sa očakáva aj prepojenie s konzolou 3DS prostredníctvom tejto služby.

V základe je Miiverse zobrazované ako kopa avatarov priradených k hrám, ktorí na nástenku každej hry/aplikácie píšu prostredníctvom klávesnice alebo stylusu posty, teda niečo ako Steam Community. Samozrejme si môžete pridávať vašich známych ako priateľov, s ktorými môžete následne komunikovať prostredníctvom Wii U Chat, a to ako aj prostredníctvom kamery a zvuku, tak aj písaného textu. Vašu aktivitu zhŕňa, rovnako ako pri 3DS, aplikácia Daily Log a na prehliadanie internetu je tu vstavaný prehliadač, ktorý však nepodporuje Flash. Vstavaná je aj Youtube aplikácia, no je nepochopiteľne obmedzená na pozeranie videí iba na monitore, a tak stráca kus potenciálu. Veľmi ma sklamalo nepodporenie prehrávania filmov či už v DVD alebo v mkv formáte, rovnako tiež nepodporovanie prehrávania blu-ray diskov. Je teda očividné, že Nintendo nechce mať zo svojej konzoly multimediálne centrum, ale chce byť rýdzo hernou konzolou na rozdiel od „Microsofťáckeho“ Xboxu a Playstation od Sony.

white-wii-u-gamepad

Ďalším argumentom pre nepodporovanie, a zároveň opačným názorom k Wii U ako rýdzo hernej konzoly môže byť pretláčanie vlastných obrazových služieb ako Nintendo TVii či služba LoveFilm. Problémom je však podpora v našich krajinách, a tak aj využiteľnosť týchto služieb bude zjavne obmedzená. Na nákup hier (mimo retail sektor), herných ukážok (laicky demá) a spravovanie obsahu konzoly je tu služba Nintendo eShop, ktorý je, rovnako ako zvyšok používateľského prostredia konzoly, prehľadný, a teda je to jedine o zvyku. Navyše eShop funguje iba na gamepade, čo sa na jednej strane môže zdať ako obmedzenie, no nákup sa však stáva intuitívnym rýchlym. Veľkou škodou je nevyužitie achievementov v hrách. Síce Nintendo necháva vývojárom voľné ruky, a tak si ich môžu implementovať v takej forme, akú preferujú oni, no osobne by som privítal skôr štandardizovanú podporu.

Má na to Nintendo?
Nintendo Wii U je nepochybne zaujímavým prírastkom na poli herných konzol. No to, čo konzoly predáva, nie je ani tak hardvér ako hry, ktoré budú dostupné. Cenovo totiž Wii U problémom nebude, na pomery novej konzoly je cena veľmi nízka, cca 310€ za Basic verziu a 350€ za Deluxe verziu. To najdrahšie na celom balíku je nepochybne gamepad, takže rage hráčom odporúčam, aby si pred tým, ako ho hodia o stenu, spomenuli na to, koľko tento kus technológie stojí.

Celkovo je jasné, že po príchode nových konzol od Microsoftu a Sony bude Wii U opäť tou najslabšou konzolou z hľadiska výkonu, no jej sila nespočívala v tomto aspekte ani pri predchodcovi a ten bol predsa najpredávanejším, čo značí, že pri vysokej miere inovácie a dobrých nápadov ide celkový výkon konzoly nabok. Dokázalo to aj 3DS a uvidíme, či to dokáže aj Wii U. Nebojím sa o inovácie, pokiaľ ide o vývojárov exkluzivít, no troška sa obávam, či third-party vývojári dokážu z inovácií, ktoré poskytuje gamepad, „vymáčknuť“ čo najviac, a poskytnúť tak hráčom na tejto platforme lepší zážitok. Žiarivým príkladom je ZombieU, no opäť ide iba o exkluzivitu, aj keď vyvíjanú Ubisoftom. No už pri hrách ako je Assassins Creed 3 či Sonic je vidieť, že pri multiplatformách to bude trošku zložitejšie a okolo týchto titulov a konzoly celkovo sa bude musieť zísť dostatočná hromada hráčov, aby sa im portovanie s využitím špecifík konzoly oplatilo. To je však už hudba budúcnosti. Jedno je však isté a nespochybniteľné, Wii U má pred konkurenciou opäť časový náskok.

Dnes nejčtenější

.