Budúca generácia mobilných sietí má priniesť oveľa viac ako rýchlejšie sťahovanie a nižšiu odozvu. Technológie pripravované pre 6G počítajú s tým, že mobilná sieť nebude svoje okolie iba pokrývať signálom, ale dokáže ho aj vnímať. Výskumníci pritom otvorene upozorňujú, že v niektorých prípadoch môže ísť až o rozpoznávanie pohybu človeka, jeho dýchanie alebo údajov súvisiacich so srdcovým tepom.
Na prvý pohľad to znie ako technológia zo sci-fi filmu. V skutočnosti ide o jednu z oblastí, na ktorých sa v súvislosti s budúcimi sieťami 6G intenzívne pracuje. Označuje sa ako Integrated Sensing and Communication alebo ISAC a jej princíp je pomerne jednoduchý: rádiové signály nemajú slúžiť iba na prenos dát, ale súčasne aj na snímanie okolitého prostredia. Inými slovami, časť infraštruktúry mobilnej siete môže fungovať podobne ako radar. Z odrazov rádiových vĺn je možné získavať informácie o polohe, pohybe alebo vlastnostiach objektov nachádzajúcich sa v priestore. Práve tento druh snímania je považovaný za jednu z dôležitých súčastí budúcich komunikačných sietí.
Mobilná sieť môže získať úplne nový „zmysel“
Dnešnú mobilnú sieť si väčšina ľudí predstaví predovšetkým ako neviditeľnú infraštruktúru, ktorá prepája telefón so základňovou stanicou. U 6G sa táto rola môže výrazne rozšíriť. ISAC má umožniť využiť rovnaké rádiové prostriedky súčasne na komunikáciu aj na snímanie. Sieť tak nebude nutne potrebovať samostatnú radarovú infraštruktúru, pretože časť tejto funkcie môžu prevziať prvky používané už pre samotnú bezdrôtovú komunikáciu.
Možné využitie je obrovské. Technológia môže pomáhať autonómnym automobilom, robotom, priemyselným systémom alebo šikovným mestám. Dokáže napríklad zaznamenať pohyb objektu, sledovať situáciu v určitom priestore alebo pomôcť pri navigácii tam, kde bežné kamerové systémy nie sú ideálnym riešením. Lenže práve rovnaká vlastnosť, ktorá z ISAC robí mimoriadne zaujímavú technológiu, zároveň vyvoláva otázky týkajúce sa súkromia.
Výskumníci hovoria aj o dychu a srdcovom tepe
Nová štúdia zameraná priamo na ochranu súkromia u 6G rozdeľuje dáta, ktoré môže ISAC získavať alebo z nich odvodzovať, do niekoľkých úrovní. Popri informáciách o polohe a okolitom prostredí sem patria aj behaviorálne údaje, napríklad pohyb či rozpoznanie aktivity človeka. Najcitlivejšou kategóriou sú ale fyziologické informácie. V pokročilých prípadoch môžu rádiové systémy podľa výskumníkov umožniť získavanie údajov súvisiacich s frekvenciou dýchania alebo srdcovým tepom.
Neznamená to, že každá budúca 6G anténa automaticky zmeria tep každému človeku, ktorý okolo nej prejde. Ide o schopnosti, ktoré výskum u technológií podobného typu riešia a ktoré budú závisieť od konkrétneho hardvéru, frekvencií, algoritmov, vzdialenosti i spôsobu nasadenia. Práve táto hranica je dôležitá. 6G zatiaľ nie je hotový štandard bežne nasadený u operátorov a mnoho jeho schopností sa stále vyvíja. Potenciál rádiového snímania je ale natoľko významný, že sa problémom začínajú zaoberať bezpečnostní experti ešte pred masovým rozšírením technológie.
Človek pritom nemusí mať žiadne zariadenie
Jedna z najcitlivejších otázok sa týka ľudí, ktorí so snímaním vôbec nemusia aktívne súhlasiť. Pri klasickom smartfóne je možné aspoň do určitej miery kontrolovať oprávnenie aplikácií alebo vypnúť niektoré senzory. Prostorové snímanie pomocou rádiových vĺn je však odlišné. Informácie môžu vznikať analýzou toho, ako sa signál šíri prostredím a ako sa od objektov a ľudí odráža.
Výskumníci preto upozorňujú okrem iného na problém takzvaných bystanders, teda ľudí nachádzajúcich sa v dosahu systému, ktorí vôbec nemusia byť jeho používateľmi. Popri samotnom súhlase sa rieši aj transparentnosť, vlastníctvo získaných dát alebo ich prípadné využitie na profilovanie. To je zásadný rozdiel proti bežnému sledovaniu prostredníctvom telefónu. Človek totiž teoreticky nemusí byť zdrojom signálu v klasickom slova zmysle. Sám sa môže stať objektom, od ktorého sa rádiové vlny odrážajú.
6G ako obrovský radar? Také jednoduché to nie je
Pri popise novej technológie sa ľahko skĺzne k predstave, že operátor získa akýsi röntgenový pohľad na všetkých obyvateľov mesta. Súčasný stav vývoja niečo také tvrdiť neumožňuje. Schopnosti ISAC budú závisieť na konkrétnej architektúre siete, použitých frekvenciách, rozmiestnení vysielačov, kvalite odrazeného signálu a predovšetkým na algoritmoch, ktoré budú dáta spracovávať.
Výskum však jasne ukazuje, že mobilné siete smerujú k modelu, v ktorom môže byť rádiová infraštruktúra zároveň komunikačným aj senzorickým systémom. Samsung napríklad tento rok popísal 6G ISAC ako spôsob, ako z existujúcej komunikačnej infraštruktúry vytvoriť distribuovanú vrstvu schopnú snímať okolité prostredie. A technológia nie je iba vzdialeným laboratórnym konceptom. Vodafone a Tiami Networks už testovali princípy ISAC na infraštruktúre 5G av rámci experimentu dokázali detekovať objekty aj osoby, ktoré samy neboli pripojenými zariadeniami.
Ochrana súkromia sa začína riešiť už teraz
Dobrou správou je, že problém nie je prehliadaný. Európsky telekomunikačný štandardizačný inštitút ETSI zverejnil v roku 2026 správu venovanú bezpečnosti, súkromiu a udržateľnosti ISAC. Dokument upozorňuje napríklad na neoprávnené snímanie, ochranu dát, súkromie ľudí alebo bezpečné spracovanie informácií získaných pomocou senzorických funkcií siete. Celkovo ETSI identifikoval 19 dôležitých oblastí, pričom 15 z nich sa týka bezpečnosti a ochrany súkromia. Vývojári a výskumníci preto pracujú na metódach, ktoré majú ochranu súkromia zabudovať priamo do technológie. V hre sú mechanizmy na riadenie prístupu k dátam, získavanie súhlasu, obmedzenie presnosti niektorých druhov snímania alebo spracovanie informácií spôsobom, ktorý znemožní jednoducho identifikovať konkrétnu osobu. Výskum bezpečnosti ISAC rieši aj ochranu priamo na úrovni rádiového signálu. Medzi skúmané metódy patrí napríklad umelý šum alebo ďalšie postupy, ktoré majú zabrániť neoprávnenému získavaniu citlivých informácií.
6G sa očakáva okolo roku 2030
Do masového nástupu novej generácie mobilných sietí stále zostáva niekoľko rokov. 6G sa všeobecne spája s obdobím okolo roku 2030 a výsledná podoba technológie sa ešte môže výrazne zmeniť. Už dnes je ale zrejmé, že tentoraz nepôjde iba o ďalšie číslo na displeji telefónu a vyššiu rýchlosť internetu. Ak sa súčasné plány naplnia, mobilná sieť budúcnosti bude schopná nielen komunikovať so smartfónmi, automobilmi, robotmi a ďalšou elektronikou, ale aj oveľa detailnejšie vnímať fyzické prostredie, v ktorom sa tieto zariadenia nachádzajú.
A práve tu bude pravdepodobne prebiehať jeden z najväčších sporov okolo 6G. Rovnaká technológia totiž môže na jednej strane pomáhať pri dopravných nehodách, sledovať nebezpečné situácie, chrániť pracovníkov alebo bezkontaktne kontrolovať zdravotný stav človeka. Na strane druhej môže vytvoriť možnosti sledovania, ktoré dnešné mobilné siete jednoducho nemajú. Otázkou preto nebude iba to, čo 6G technicky dokáže. Oveľa dôležitejšie môže byť, komu dovolíme tieto schopnosti používať, za akých podmienok a akú kontrolu nad nimi bude mať samotný človek.
