Na jeseň roku 2003 stála Nokia na absolútnom vrchole mobilného trhu a rozhodla sa pre nevídaný krok. Predstavila Nokiu N-Gage, ambiciózne zariadenie, ktoré malo ukončiť nadvládu vreckovej konzoly Game Boy Advance od Nintenda. Ľudia a odborná verejnosť si od tohto hybridu sľubovali skutočnú revolúciu. Do jediného vrecka sa totiž prvýkrát v histórii vošiel plnohodnotný mobilný telefón so systémom Symbian, MP3 prehrávač, FM rádio a výkonná 3D herná konzola.
Výmena hier pod batériou a legendárne slonie ucho
Prvá generácia N-Gage pripomínala svojím tvarom mexické taco. Hráč držal zariadenie v oboch rukách a uprostred svietil displej orientovaný na výšku, čo bol pre videohry jednoducho nešťastný formát. Skutočný šok ale prišiel vo chvíli, keď si používateľ chcel zahrať iný titul. Hry sa predávali na pamäťových kartách formátu MMC, ktorých slot bol nezmyselne ukrytý až pod batériu. Pro výmenu hry bolo nutné telefón kompletne vypnúť, sňať zadný kryt, vybrať akumulátor, vymeniť kartu a prístroj znova zdĺhavo naštartovať. Ďalším terčom posmechu sa stalo samotné telefonovanie. Slúchadlo a mikrofón boli umiestnené na hornej hrane zariadenia. Aby človek mohol vôbec viesť hovor, musel telefón prikladať k hlave úzkou hranou.
Mohlo by vás zaujímať
Trojrozmerné hity a vysoké obstarávacie ceny
Napriek konštrukčným prešľapom ponúkala N-Gage na svoju dobu výborný herný zážitok. Priniesť plynulú 3D grafiku na displej mobilného telefónu bolo v roku 2003 niečo nemysliteľné. V ponuke sa skveli tituly ako plnohodnotný Tomb Raider, Tony Hawk's Pro Skater, SonicN alebo Call of Duty. Absolútnym klenotom a ukážkou možností platformy sa potom stala taktická pecka Pathway to Glory. Hráči navyše mohli merať sily v lokálnom multiplayeri cez Bluetooth alebo online cez dátový portál N-Gage Arena.
Táto technologická prestíž ale nebola zadarmo. Samotný telefón stál pri uvedení na trh zhruba desaťtisíc korún a ceny jednotlivých hier sa pohybovali v rozmedzí od 1 000 do 1 500 korún. To vtedy úplne zodpovedalo cenám veľkých titulov pre stolné počítače a klasické konzoly, čo bolo pre bežných užívateľov a občasných mobilných hráčov príliš drahé.
Fotogaléria
N-Gage QD ako oprava chýb, ktorá prišla neskoro
Nokia si bola chýb prvej generácie dobre vedomá, a preto sa už v roku 2004 ponáhľala s inovovaným modelom N-Gage QD. Druhá generácia priniesla oveľa kompaktnejší zaoblený dizajn s gumovým okrajom, ktorý zariadenie chránil pred pádmi a dodával mu športovejší vzhľad. Najväčším vylepšením bol návrat slúchadla na prednú stranu telefónu, takže sa s ním dalo konečne normálne telefonovať. Fínsky výrobca navyše presunul slot pre pamäťové karty na spodnú vonkajšiu hranu, čím umožnil bleskovú výmenu hier za chodu bez nutnosti vypínania telefónu.
Aby sa však znížila výrobná aj predajná cena, musela verzia QD priniesť bolestivé kompromisy. Nokia z telefónu odstránila hardvérový dekodér pre stereofónny MP3 prehrávač, FM rádio a dokonca aj štandardné USB konektor. Hoci bola druhá generácia oveľa lepším herným zariadením s vylepšeným podsvietením displeja aj pohodlnejšími tlačidlami, platformu už zachrániť nedokázala. Projekt N-Gage bol nesmierne odvážny experiment.
