Zavřít reklamu

Tí, ktorí sa o Apple zaujímajú si určite všimli, že Apple nedávno aktualizoval Final Cut Pro – profesionálny strihový softvér výužívaný množstvom amatérov, profesionálov, štúdiami či Hollywoodom (napr. film Social Network). Reakcie na nový softvér ale neboli také, aké Apple očakával a softvér nebol zďaleka taký, aký očakála jeho široká užívateľská základňa.

To, čo programu všetko chýba nemá zmysel vypisovať, aj na našom webe sme tejto téme venovali nejeden článok a už by sme sa len opakovali. Apple si je vedomý, že ho na FCP X čaká ešte veľa práce, predstavitelia Apple sa vyjadrili, že množstvo chýbajúcich funkcií bude doplnených vrámci aktualizácií a dokonca na webe Apple bol sprístupnený FAQ s odpoveďami na najčastiejšie otázky a výtky ohľadom nového softvéru. Štart to teda nebol taký, v aký veľa ľudí dúfalo, no s tým už nič nespravíme. Buď si editori budú musieť na nové prostredie zvyknúť a čakať na aktualizácie, alebo ostanú pri starej verzii Final Cut Pro 7, alebo využijú až 50% zľavy ponúkané konkurenčným AVIDom či Adobe pri nákupe ich editačného softvéru, pokiaľ k nim starí užívatelia FCP prejdú. Každopádne, nový softvér je tu a my sa naň pozrieme v dnešnej recenzii.

V úvode musím spomenúť, že strihu videa sa venujem niekoľko rokov, začínal som so softvérom Pinnacle, časom som na pár rokov prešiel na Sony Vegas Pro a zároveň v škole sa dostal do styku s Adobe Premiere Pro, no a potom, prechodom na platformu Macintosh, som absolvoval svoju poslednú zmenu čo sa strihového softvéru týka a začal používať Final Cut Pro. Skúsenosti, čo sa práce vo väčších štúdiách týka, nemám, no za ten čas, čo sa videu venujem, som mal možnosť využívať viacero riešení a v prípade Sony Vegas Pro som aktívne používal 3 „veľké“ verzie – 7, 8 a 9. Aké zmeny teda nový Final Cut X priniesol?

Prostredie programu
Prvou zmenou, ktorú si každý doterajší užívateľ tohto programu všimne, je kompletne nové prostredie programu. Spoločné črty s tým starým nie sú takmer žiadne, no s programom iMovie značné – aj práve preto sa v negatívnych ohlasoch objavovali pre FCP X výrazy ako iMovie Pro a práve užívatelia iMovie prijali nová Final Cut Pro X najlepšie. Profesionálna sféra je voči veľkým zmenám dosť citlivá a Apple sa týmto krokom, išpirovať sa iMovie, rozhodol pre zmenu dosť radikálnu a hlavne, pre mnohých nepochopiteľnú – predstalen, doslova zahodiť prostredie, v ktorom boli tisíce ľudí ako doma a nahradiť ho niečím úplne iným, to chce odvahu. V FCP ako primárnom SW som sa pohyboval približne 2 roky a ako som v úvode spomenul, mal som tú česť sedieť za riešeniami iných vyrobcov a na rôznych OS, no keď som po prvýkrát otvoril FCP X, bol som značne zmätený a prvú hodinu sa občas až doslova zúfalo snažil preklikať k tomu, čo som chcel vyskúšať a problémy mi robil už samotný import súborov do zložiek tak, ako som chcel mať súbory roztriedené ja. Myslím, že toto by sa užívateľom pri prechode z jednej verzie istého programu do druhej stávať nemalo (a to sa užívateľia „amatérskeho“ a voľne dostupného iMovie – myslím tým, že je dodávaný ku každému Macu, vedia v FCP X orientovať takmer okamžite).
Jednou zo zmien, okrem tmavšieho prostredia programu, je iné rozloženie okien – niektoré chýbajú, niektoré sú iné, no všetky majú svoje miesto. V starej verzii FCP nebol problém si všetky okná ľubovoľne preskupovať, upravovať veľkosť, prostredie bolo veľmi „pružné“ a každý si ho mohol upraviť presne tak, ako mu to vyhovovalo a ako to pri danej činnosti potreboval. To teraz možné nie je, rozloženie okien je pevne dané, FCP X sa dokonca nedokáže prispôsobiť ani ploche 13″ MBP s dockom umiestneným vľavo – kúsok pravej strany aplikácie proste viditeľný nie je a nedá sa to inak vyriešiť ako dock ukryť a FCP X mať na celej ploche.

FCP 7

fcp

FCP X


„Starý“ Final Cut Pro sa teda skladal z viacerých, ľubovoľne umiestniteľných okien, „nový“ Final Cut Pro sa skladá z jedného okna, rozdeleného na 3 časti so stredovou lištou s prístupom k najpoužívanejším prvkom (na priloženom obrázku sú časti 4 – vpravo dole je rozkliknutá ponuka efektov, ktorá je defaultne vypnutá). Skúsení užívatelia si určite kladú otázku, kam sa stratilo druhé náhľadové okno. To Apple skutočne vyhodil a všetky náhľady a úpravy prebiehajú v jedinom okne. S týmto súvisí aj nová funkcia „skimming“. V predchádzajúcej verzii, keď ste chceli vybrať určitú časť z dlhšieho úseku klipu, ste museli najskôr daný klip lokalizovať v okne Browser, potom naň napríklad 2x kliknúť a klip sa vám zobrazil v okne Viewer, no a potom ste si už buď klávesovými skratkami alebo inými ovládacími prvkami, hľadali daný úsek, nastavovali In a Out points a ten potom vložili na na Timeline. Teraz stačí, že cez zvolený klip beháte kurzorom a daný frame, na ktorom sa kurzor nachádza, sa prehráva v náhľadovom okne. Rovnako to funguje aj na klipoch čo sú umiestnené na timeline a rovnako sa dá „skimmovať“ cez celé video pri nastavení exportu. Táto funkcia sa dá samozrejme vypnúť a v prostredí môžete pracovať ako v predchádzajúcich verziách. Okrem týchto, na prvý pohľad viditeľných zmien, sa objavili aj zmeny na prvý pohľad neviditeľné a to v nastaveniach programu. Ten, kto s predchádzajúcimi verziami FCP pracoval vie, že nastavovaním programu sa dalo stráviť niekoľko minút, to teraz neplatí. Možnosti sú značne zredukované a zjednodušené, no užívateľ má stále nad všetkým kontrolu.

Import a správa súborov
FCP X pristupuje k súborom inak ako to bolo v prípade FCP 7, dalo by sa povedať, že na jednej strane „inteligentnejšie“, no na druhej občas mierne neprehľadnejšie. Minimálne ja som mal zozačiatku taký pocit keď som zistil, že pred začiatkom strihu a vytvorení samotného projektu je nutné najskôr vytvoriť udalosť/event, do ktorej sa naimportujú všetky dáta a až potom sa vytvára projekt, v ktorom sa s dátami, čo sú v knižnici udalostí, pracuje. V predchádzajúcich verziách sa proste vytvoril projekt, naimportovali dáta a mohli ste pracovať. V úvode tejto časti som spomenul, že FCP X pracuje s dátami inteligentnejšie a to z toho dôvodu, že počas samotného importu dát môže užívateľ nechať importované dáta aplikáciou analyzovať či dokonca opraviť určité chyby v zázname. Final Cut takto dokáže detekovať ľudí, typy záberov, materiál na základe toho roztriediť do Smart collections, stabilizovať záznam, eliminovať Rolling Shutter, upraviť vyváženie bielej či opraviť chyby vo zvukových stopách. Okrem toho je možné priraďovať k materiálu kľúčové slová, takže vyhľadávanie konkrétnych typov záberov je aj vo veľkom množstve materiálu otázkou pár sekúnd – stačí mať v materiály poriadok.

Veľmi pozitívnou zmenou je širia natívna podpora formátov, hlavne h.264, do ktorého sú dáta ukladané u množstva kamier a v poslednej dobe veľmi obľúbených digitálnych zrkadloviek. Okrem toho, že so záznamom v h.264 môžete bez problémov pracovať hneď po naimportovaní, tak pokiaľ máte menej výkonný HW, môžete tento materiál nechať na pozadí prekonvertovať do ProRes. V skratke, materiál v h.264 naimportujete, normálne s ním pracujete a keď bude všetko prekonvertované do ProRes, FCP X začne automaticky používať tieto súbory, užívateľ nemusí nič robiť, len pocíti zmenu v ešte svižnejšej práci počas strihu.

Strih
Nebol by to Apple, keby sa nesnažil prísť s niečím revolučným, ba magickým. Asi tak sa dá opísať strih v FCP X a nová, Magnetic Timeline. Vkladanie, preskupovanie a celkovo práca so súbormi je veľmi jednoduchá, už sa vám nestane, že by ste si nepozornosťou prekryli snímky alebo mali medzi snímkami nechcenú medzeru. Myslím, že prostredie by sa dalo zhrnúť do dvoch slov – „idiot proof“. Samotné zábery, resp. audio a video stopy vám doslova utekajú pri hroziacich kolíziách z cesty a zároveň sa automaticky k sebe viažu, takže pokiaľ zmažete záber v strede primárnej storyline, všetky zábery vpravo od mazaného záberu sa „magneticky“ pritiahnu k záberom vľavo. Rovnako sa 2 zábery automaticky odtiahnu a spravia medzi sebou miesto, pokiaľ sa snažite medzi ne do storyline vložiť záber tretí. Týmto sa dostávame k pojmu storyline, čo je novinka s ktorou Apple v FCP X prišiel. FCP X nepodporuje klasické audio a video stopy/tracks, je len jediná hlavná stopa – storyline. Samozrejme môžete nad storyline umiestňovať dalšie klipy a v podstate pracovať akoby klasicky s viacerými stopami, no pokiaľ by ste sa rozhodli umiestniť na zábery mimo storyline napríklad prelýnačku, Final Cut vám to nedovolí a automaticky ju bude vkladať len na zábery v storyline. V tomto prípade je nutné pridať daný záber do storyline (a tým pádom prepísať to, čo je na storyline na jeho plánovanej pozícii) alebo, ak ho chcete nechať na pôvodnej pozícii a na storyline nič neprepisovať, tak vytvoriť sekundárnu storyline z daného záberu. Ťažko sa to opisuje a možno to znie zložito a zozačiatku som sám nechápal, prečo nemôžem umiestniť prelýnačku tam kam chcem, no keď som tento nový princíp pochopil, zapáčil sa mi. Na zábery mimo storyline taktiež nevplývajú všetky vlastnosti magnetic timeline. Zábery, pokiaľ nie sú súčasťou žiadnej storyline, si napríklad môžete ľubovoľne mazať či upravovať a ostatné zábery ostanú na svojom mieste, no pokiaľ napríklad mažete záber, ktorý má nad sebou iný záber a spodný záber svojim vymazaním uvoľní dostatok miesta, vrchný záber automaticky spadne o úroveň nižšie. Viem, znie to zložito, no jednoduchšie sa mi to opísať nepodarilo…

Magnetic Timeline


Ďalšou zaujímavou vlastnosťou sú Clip ConnectionsCompound Clips. Prvá spomínaná vám zaistí, že pokiaľ sa k určitému záberu viažu dalšie zábery alebo zvukové stopy, presúvaním primárneho záberu sa presúva všetko, čo sa naň viaže, teda sa vám nemôže stať, že si posunutím záberu rozsynchronizujete zvukové stopy ktoré k nemu náležia. Compound Clips zase sprehľadnujú projekt a to tým, že zoskupia vybrané audio a video klipy do jedného klipu a nemusíte sa zbytočne pozerať na viacúrovňové kompozície, pokiaľ napríklad pracujete na inej časti projektu. Veľmi dobre sa to dá využívať aj pri vkladaní efektov. Ak chcete určitý efekt použiť na viacero klipov, stačí ich zoskupiť do jedného a efekt aplikovať len raz. Tieto klipy sa potom kedykoľvek dajú vrátiť do pôvodnej, samostatnej polohy, alebo ak ich spätne deliť nechcete, no potrebujete spraviť v ich vnútri určitú úpravu, jedným kliknutím si celý obsah otvoríte na samostatnej timeline a s klipmi pracujete. Keď sú úpravy hotové, opäť sa jedným kliknutím vrátite na hlavnú timeline a pokračujete v práci s projektom. Okrem spomínaných nových prvkov sa objavil pre užívateľov FCP 7 aj nový, no pre užívateľov iMovie známy, Inline precision editor, vďaka ktorému máte nad konkrétnymi strihmi plnú kontrolu a prehľad. Posledným zaujímavým doplnkom pre strih sú Auditions. Určite ste sa stretli s tým, že jednu konkrétnu scénu máte nasnímanú z viacerých uhlov a neviete sa rozhodnúť, ktorý záber použiť. Vďaka auditions môžete k jednému úseku v timeline priradiť viacero klipov, uložiť ich do akéhosi kontajneru a jednoducho si medzi nimi prepínať a vyberať, ktorý záber sa do daného sledu záberov hodí najlepšie. Nemusíte si robiť starosti ani s tým, že klipy v auditions budú mať rôznu dĺžku – Magnetic timeline sa o všetko automaticky postará.

Auditions


Compound Clips


Pod kapotou
Jednou z vecí, prečo sa ľudia dožadovali nového FCP bola už príliš veľká zastaralosť programu, čo sa týka nových technológií či formátov. FCP 7 bola 32-bit aplikácia napísana v Carbon-e, neschopná využiť viac ako 4GB pamäte, neschopná v kombinácii s top HW za niekoľko tisíc EUR plynule a bez pádov pracovať s formátom h.264, o nejakom využívaní výkonných grafických kariet sa taktiež hovoriť nedalo, proste FCP 7 už dosť značne v tejto oblasti strácal a bolo cítiť, že aplikácia nepatrí práve k tým najmladším. FCP X je od základov nový, využíva najnovšie technológie a rozdiel v rýchlosti je značný. Aplikácia je veľmi svižná, dostupný HW vie využiť naplno a natívne pracuje so súbormi, s ktorými si FCP 7 príliš nerozumel. Okrem toho dokáže vykonávať všetko, od importu cez analyzovanie až po transkódovanie či renderovanie dát, na pozadí, takže editor môže stále na niečom pracovať a FCP X si na pozadí postupne vykonáva naplánované úlohy a využíva dostupný HW najlepšie, ako sa len dá. Toto všetko je možné vďaka 64-bit architektúre a podpore Grand Central Dispatch. FCP X mám nainštalovaný ako na iMacu s i7 procesorom a 12GB RAM, tak aj na 2 roky starom MBP s obyčajným Core 2 Duo, 4GB RAM a integrovanou grafickou kartou a na oboch počítačoch je nárast vo výkone značný (pokiaľ projekt nenaložíte kvantom dát, nepracujete s klipmi na viacerých úrovniach a nezačnete pridávať efekty – vtedy sa aj z FCP X stáva softvér s nie práve najrýchlejšou odozvou, no na tom majú určite zásluhy aj klasické a oproti SSD pomalé disky, ktoré zatiaľ ešte stále používam).

Postprodukcia
Už pri predstavení FCP X na jar sa hovorilo, že programátori využili znalosti z ostatných programov balíka Final Cut Studio a do FCP X implementovali množstvo nových a pokročilých funkcií. V prostredí cítiť inšpiráciu z Color, Motion či Soundtrack Pro. To sa napríklad týka znateľne lepšej a jednoduchšej práce so zvukom, neporovnateľne širšie možnosti pre prácu s titulkami, široká škála efektov či takmer ukážková práca s keyframes, ktorá mi po prechode zo Sony Vegas Pro na FCP tak veľmi chýbala. Taktiež synchronizovanie audia je s FCP X hračkou, kľúčovanie prešlo pozitívnymi vylepšeniami a práca s farbami je síce lepšia ako v predchádzajúcej verzii, no kombinácia FCP 7 a programu Color ponúkala možnosti širšie. V úvode som v súvislosti s FCP X spomenul pojem „inteligentnejší“ a ten sa dá využiť opäť. Programátori vybavili FCP X viacerými algoritmami a okrem analýzy pre vyváženie bielej a jej automatického vyvažovania, môžete jedným kliknutím prefarbiť cieľový snímok na základe snímku zdrojového a takto mať viacero scén v rovnakých farbách za pár sekúnd. Obrovských zmien sa dostalo práce s titulkami, pričom užívateľ môže využiť niekoľko prednastavených animácií alebo si kompletne vytvoriť a rozanimovať titulky vlastné. V oblasti postprodukcie je nový Final Cut o obrovský kus pred verziou 7 a všetky efekty, zvuky, šablóny, titulky atď sú pristupné priamo pomocou ikoniek zo stredovej lišty.

Export
Podobne ako nastavenia aplikácie, aj nastavenia exportu boli značne zjednodušené a občas mi to pripomínalo skôr aplikáciu pre úplných amatérov, ako profesionálne riešenie. Z tohto dôvodu vám určite odporúčam aj zakúpenie aplikácie Compressor, ktorá je s FCP X úzko prepojená a pre export videa ponúka všetko, na čo si len spomeniete. Video potom môžete exportovať priamo z prostredia FCP X za použitia predvolených či vlastných nastavení aplikácie Compressor. Taktiež, pokiaľ sa rozhodnete exportovať video pre vypálenie a prehrávanie ako DVD s kapitolami, Compressor je nutným doplnkom, keďže video na kapitoly rozdelíte jedine tam, FCP X nič také nepodporuje. Osobne ma veľmi prekvapila nemožnosť exportu len určitej selekcie zo Storyline. Pokiaľ ste v predchádzajúcich verziách FCP potrebovali vyexportovať len časť projektu z Timeline, jednoducho ste si vyselektovali, pomocou vstupného a výstupného bodu to, čo chcete exportovať a vyrenderovali. Z nového FCP môžete exportovať len celú storyline, žiadna časť sa takto priamo selektovať nedá. Jednou z možností je poslať projekt do aplikácie Compressor, v nej nastaviť vstupné a výstupné body a potom exportovať. Nechápem ale, prečo Apple takúto základnú funkciu z FCP X vypustil, pretože pokiaľ si nekúpite Compressor, ste v slepej uličke. To, že sa Apple s novým FCP X snaží ísť s dobou značí aj konečne podpora Blu-ray či podpora exportu priamo na stránky ako Facebook, Vimeo či Youtube.

Rôzne dialógové okná pre export


Záver
Ak ste čítali moje predchádzajúce články k tejto aplikácii tak viete, že môj pohľad bol od prvých minút, hlavne na základe prvých reakcií profesionálnych editorov, negatívny. To isté platilo aj pri prvom otvorení aplikácie. Mal som problém sa orientovať, organizovať a importovať súbory do projektu tak, ako som ja chcel a bol zvyknutý, no a správanie sa Magnetic Timeline ma v prvých hodinách neraz vytočilo. Ako som sa ale postupne s prostredím zoznamoval, pochopil, ako to inžinieri v Apple mysleli a ako sa v programe pohybovať tak, aby robil čo si predstavujem, začínal sa môj pohľad na FCP X meniť a už si v ňom trúfam pracovať ako v primárnom programe. FCP X teda hodnotím nakoniec kladne, v určitých ohľadoch ponúka veľké, a hlavne pozitívne, vylepšenia oproti predchádzajúcej verzii, no zároveň cítiť, že sa jedná o prvú verziu. Prostredie občas nereaguje ako má, chýbajú viaceré funkcie a to nielen tie všade spomínané „profesionálne“, no pokiaľ Apple ešte zapracuje a doplní všetky funkcie, čo súčasnej verzii FCP X chýbajú a znemožňujú viacerým editorom či štúdiám ostré nasadenie, bude sa opäť jednať o program, ktorý si to slovo „Pro“ a pokračovanie značky Final Cut zaslúži. Dúfam…

Související články

Dnes nejčtenější