Keď Apple nedávno predstavil iPhone 18 Pro, priznám sa, že moje prvotné nadšenie bolo trochu rozpačité. Na jednej strane sme dostali nový 2nm čip A20 Pro, variabilnú clonu hlavného fotoaparátu, väčšiu evaporačnú alebo ak chcete parnú komoru, rýchlejšie nabíjanie alebo zmenšený Dynamic Island, na strane druhej však novinka vyzerala až podozrivo podobne ako minuloročný iPhone 17 Pro. A pretože práve ten som používal prakticky každý deň od jeho vydania, mal som celkom jasno v tom, čo ma tento rok čaká.
Mohlo by vás zaujímať
nakonec ma však iPhone 18 Pro v tomto smere celkom prekvapil. Revolúcia to samozrejme nie je a majiteľom minuloročného modelu by som rozhodne netvrdil, že bez neho nemôžu žiť. Napriek tomu sa Apple podarilo vylepšiť hneď niekoľko vecí, s ktorými sa človek stretáva prakticky každý deň a ktoré teda vo výsledku vlastne celkom potešia.
A práve súčet týchto zdanlivo nenápadných zmien z nej robí veľmi príjemný telefón. Je ale dostatočne príjemný na to, aby sa naňho oplatilo prejsť z iPhone 17 Pro? A dokáže vôbec ponúknuť niečo skutočne zaujímavé vo svete, v ktorom sú špičkové smartfóny už niekoľko rokov také dobré, že sa ich výrobcovia musia pri hľadaní noviniek ponárať do stále menších detailov? Presne na to sa pokúsim odpovedať v nasledujúcich riadkoch.
Dizajn, ktorý už dobre poznáme
Po designovej stránke sa tento rok žiadna zásadná revolúcia nekoná. iPhone 18 Pro teda pokračuje v konštrukcii, ktorú Apple predstavil už pri iPhone 17 Pro, takže znova dostávame hliníkové unibody doplnené sklenenou plochou na chrbte a výrazným modulom fotoaparátov roztiahnutým prakticky cez celú šírku telefónu.
Priznám sa, že keď Apple s týmto dizajnom prišiel prvýkrát, nebol som z neho úplne nadšený. Staršie generácie s titánovým rámčekom a kompaktnejším modulom fotoaparátov na mňa totiž pôsobili o niečo elegantnejšie a celkovo lepšie. Po roku používania som si však na nový vzhľad zvykol a pri iPhone 18 Pro ma už vlastne nijako neruší. Telefón je stále ľahko rozpoznateľný, pôsobí dostatočne prémiovo a jeho konštrukcia má aj praktické výhody, najmä pokiaľ ide o odvádzanie tepla. Na druhú stranu ale musím povedať, že kvôli opätovnému použitiu hliníka je stále treba počítať s väčšou náchylnosťou na škrabance, stlačenie a tak podobne. Ostatne, fotky podobných defektov už plní internet a pohľad na ne pekný nie je.
Čo sa týka rozmerov, tie sú opäť 150 x 71,9 x 8,75 milimetra, čo inými slovami znamená, že sa proti minulému roku nezmenili. iPhone 18 Pro je teda stále jedným z mála skutočne špičkových telefónov, ktoré je možné relatívne pohodlne ovládať jednou rukou. Samozrejme sa stále bavíme o 6,3″ zariadení, takže označenie „kompaktné“ treba brať s určitou rezervou, popri dnešných obrích telefónoch ale menšie Pro pôsobí skoro až nezvyčajne prakticky. Príjemným bonusom zachovania rozmerov je fakt, že vďaka tomu zostala zachovaná aj kompatibilita s krytmi z vlaňajška, čo je celkom fajn.
Hmotnosť sa zvýšila z 204 na 210 gramov, čo samozrejme na papieri nevyzerá nijako dramaticky a po pár dňoch ich najskôr prestanete vnímať. Musím ale povedať, že pri priamom porovnaní oboch generácií rozdiel cítiť trochu je možné. Osobne by som teda bol určite radšej, keby sa Apple vydal opačným smerom a podarilo sa mu pár gramov ubrať. Telefón totiž rozhodne nie je ľahký a pri dlhšom držaní, napríklad počas hrania alebo sledovania videa, o jeho hmotnosti viete. Na druhú stranu zostáva veľmi dobre vyvážený a modul fotoaparátov ho v ruke nestahuje dozadu toľko, ako by sa pri pohľade naň mohlo zdať.
Konštrukcia je opäť odolná proti vode a prachu podľa špecifikácie IP68, pričom Apple uvádza odolnosť po dobu až 30 minút v hĺbke šiestich metrov. Prednú stranu chráni Ceramic Shield 2, ktorý sa prvýkrát objavil už vlani, a Ceramic Shield nájdeme aj na sklenenej časti chrbta.
Čo sa týka fyzických ovládacích prvkov na bokoch, popri klasických tlačidlách pre zvýšenie a zníženie hlasitosti a Power Buttonu zostalo na boku telefónu aj Akčné tlačidlo a Ovládač fotoaparátu a to v oboch prípadoch v nezmenenej podobe as nezmenenou funkčnosťou. Akčné tlačidlo mám tak osobne nastavené už od jeho uvedenia na iPhone 15 Pro na spustenie svietidla, zatiaľ čo Ovládač fotoaparátu používam hlavne na rýchle otvorenie fotoaplikácie. K ďalším gestám a nastavovaniu parametrov cez jeho dotykovú plochu som si ani po dlhšej dobe nenašiel úplne ideálny vzťah a priznám sa, že ani u iPhone 18 Pro mi nejaký väčší zmysel tento prvok nedáva.
Burgundská červená vie prekvapiť
Zatiaľ čo vlani svet vyberal z oranžového strieborného a tmavo modrého iPhone 17 Pro, tento rok máme k dispozícii strieborný, čierny, svetlo modrý a tmavo červený (burgundy) model, ktorý testujem aj ja. Táto farba ma popravde celkom zaujala hneď po svojej premiére a musím povedať, že ma celkom motá hlavu dodnes. Na produktových fotografiách Applu totiž pôsobí pomerne výrazne, v skutočnosti je však tmavšia a podľa okolitého svetla dokáže prechádzať od sýtejšej červenej až takmer k čiernej. Občas v nej ale môžete vidieť fialovú, ružovú či iné typovo podobné odtiene. Vo výsledku je to teda podľa môjho názoru práve schopnosť meniť charakter podľa svetla, čo je ňou asi najzaujímavejšie.
Fotogaléria
Farba je ale samozrejme rýdzo vecou vkusu a teda akékoľvek väčšie hodnotenie preto radšej vynechám. Čo ale oceniť určite musím, je lepšie zladenie sklenenej a hliníkovej časti chrbta. Zatiaľ čo u niektorých farieb iPhonu 17 Pro boli rozdielne odtiene oboch materiálov pomerne výrazné, tento rok pôsobí telefón podstatne celistvejšie. Sklo má síce pri bližšom pohľade trochu inú štruktúru a povrch, farebne však na okolitý hliník nadväzuje veľmi dobre, za čo som rád, pretože farebná rozdielnosť medzi sklom a hliníkom pri minuloročnej generácii za mňa úplne trefou do čierneho nebola.
Otázkou však je, či sa má vlastne zmysel nad niečím takým pozastavovať. Pokiaľ totiž rovnako ako ja používate telefón väčšinu času v kryte, rozdielnu farbu skla a hliníka na chrbte riešiť veľmi dlho nebudete. Teda jasne, prvých pár dní sa na ňu možno budete pozerať pri každej príležitosti, následne ju však pravdepodobne zakryjete a pripomeniete si ju maximálne pri čistení telefónu. Napriek tomu je príjemné vedieť, že iPhone vyzerá dobre aj bez krytu a že má Apple v tomto smere stále cit pre detail.
Menšie Dynamic Island, ktorý rýchlo prestanete riešiť
Jednou z na prvý pohľad viditeľných noviniek iPhone 18 Pro je menšia Dynamic Island. Apple totiž dokázal časť Face ID presunúť pod displej, vďaka čomu je výrez užší a okolo neho je teda razom k dispozícii viac zobrazovacej plochy. Ak ste rovnako ako ja sledovali pred predstavením iPhone 18 Pro špekulácie okolo neho naozaj pozorne, určite mi dáte za pravdu, keď poviem, že sa práve o tejto zmene hovorilo pomerne veľa. O to viac preto dokáže zamrzieť a zároveň naštvať, že v skutočnosti nie je taká výrazná, ako by človek mohol čakať.
Áno, pri priamom porovnaní s iPhonem 17 Pro ahoj nový Dynamic Island viditeľne menšie. Pokiaľ však vedľa seba oba telefóny nepoložíte, rozdiel nemusíte spoznať vôbec. Rozhodne teda nejde o zmenu, vďaka ktorej by displej zrazu pôsobil výrazne väčší alebo modernejší. Bavíme sa totiž o zúžení odhadom o nejaké 3 či 4 milimetre, čo naozaj nie je veľa.
Podstatne zaujímavejšia je ale kvalita ukrytia časti Face ID pod obrazovku, pred čím niektorí novinári po predstavení varovali s tým, že tým vznikne nový „priestrel“, ktorý bude pri dôkladnejšom pohľade viditeľný. S pokojným svedomím ale môžem povedať, že pri bežnom používaní nie je časť Face ID skrytá v ľavom hornom rohu telefónu prakticky nič vidieť. Krúžok senzora sa dá totiž objaviť len pri vypnutom displeji a navyše pomerne intenzívnom nakláňaní telefónu proti svetlu. Akonáhle sa ale obrazovka rozsvieti, prestanete o ňom absolútne vedieť.
Funkčne sa inak Dynamic Island nijako zásadne nezmenil. Stále teda zobrazuje prehrávanú hudbu, navigáciu, časovače, športové výsledky a ďalšie živé aktivity, hoci novo zvláda zobrazovať nie „len“ dve užšie živé aktivity, ale rovno tri užšie, prípadne dve širšie. Pokiaľ teda túto funkciu využívate vo väčšej miere, vedzte, že tu si prídete na svoje. Osobne ale veľmi často viac ako jednu aplikáciu s podporou živých aktivít spustenou nemám, takže rozšírenie pomoci v tomto smere nejako zásadne neocením. Myslím si ale, že mať túto možnosť k dispozícii je prinajmenšom fajn.
Fotogaléria
Displeji vlastne nie je čo vytknúť
Čo sa týka displeja, iPhone 18 Pro ponúka 6,3″ Super Retina XDR OLED panel s rozlíšením 2622 x 1206 pixelov a jemnosťou 460 pixelov na palec. Nechýba ani adaptívna obnovovacia frekvencia ProMotion až 120 Hz, stále zapnutý režim, HDR, True Tone ani široký farebný rozsah P3 Typický maximálny jas dosahuje 1000 nitov, pri HDR obsahu 1600 nitov a vonku môže displej krátkodobo vystúpiť až na 3000 nitov. Minimálny jas činí jeden niť, čo oceníte najmä pri používaní telefónu v úplnej tme.
Ak vám tieto parametre pripadajú povedomé, máte pravdu. Displej je totiž papierovo totožný s tým, ktorý Apple použil pri iPhone 17 Pro, čo mi ale vo výsledku absolútne nevadí. Minuloročný panel bol totiž vynikajúci a ten tohtoročný je logicky tiež.
Zobrazované farby sú teda aj tento rok úplne presné, kontrast perfektný a čitateľnosť vonku bezproblémová. Veľmi dobre funguje aj antireflexná úprava, ktorú Apple výrazne zlepšil už u predchádzajúcej generácie. Niektoré konkurenčné telefóny dokážu odlesky potlačiť ešte o trochu lepšie, v každodennom používaní som však nemal jediný moment, kedy by som na displej iPhonu 18 Pro zle videl. Tu však treba jedným dychom dodať, že aby ste antireflexnú úpravu displeja ocenili, musíte ho používať bez ochranného skla či fólie.
ProMotion patrí medzi technológie, ktoré si človek možno naplno neuvedomuje, pokiaľ neprejde späť na 60Hz obrazovku. Animácia, posúvanie obsahu aj reakcie systému pôsobia mimoriadne plynule. V kombinácii s rýchlejším čipom a optimalizáciami iOS 27 je potom podľa môjho názoru práve displej jedným z dôvodov, prečo celý telefón subjektívne pôsobí svižnejšie než predchádzajúce generácie. A kto hovorí, že 120Hz obnovovaciu frekvenciu človek neocení alebo nevidí, ten nech si zájde niekam do obchodu vedľa seba prezrieť iPhone 17e s jeho 60Hz a 18 Pro s jeho 120Hz. Rozdiel tam totiž je a úplne zásadný.
Jasne, priestor na zlepšenie displeja telefónu tu stále je a uznávam, že nie úplne malý. Apple by samozrejme napríklad mohol Dynamic Island odstrániť úplne, zvýšiť jas alebo vylepšiť antireflexnú vrstvu. Nič z toho ale nie je niečo, čo by som pri bežnom používaní zúfalo postrádal. Displej iPhonu 18 Pro teda nie je revolučná, je však natoľko dobrý, že sa na ňom len ťažko hľadá niečo, čo by skutočne potrebovalo okamžitú nápravu a aj napriek de facto nulové zlepšenie (okrem Dynamic Islandu) je na neho doslova radosť pozerať.
Variabilná clona je hlavnou fotografickou novinkou
Zlepšenie fotoaparátu už je úplnou tradíciou a ani tento rok tomu pri novom iPhone nie je inak. Najväčšia fotografickou novinkou je tu bezpochyby variabilná clona hlavného 48Mpx Fusion fotoaparátu, vďaka ktorej dokáže iPhone prepínať medzi hodnotami f/1,48, f/1,8, f/2,8 a f/4. Rozdielne clony potom neprekvapivo umožnia meniť množstvo svetla dopadajúceho na snímač aj výslednú hĺbku ostrosti.
Aby sme si vysvetlili, prečo je táto novinka zaujímavá, musíme sa na chvíľu zastaviť pri tom, ako mobilné fotoaparáty fungujú. Väčšina telefónov má pevne danú clonu, takže množstvo svetla a výsledný vzhľad snímky reguluje primárne expozičným časom, citlivosťou snímača a softvérovým spracovaním. iPhone 18 Pro ale pridáva ďalšiu fyzickú premennú a môže objektív podľa potreby otvoriť alebo privrieť.
Pri hodnote f/1,48 dopadne neprekvapivo na snímač najviac svetla, čo sa hodí večer, v interiéri alebo pri fotení pohybujúceho sa objektu, pretože telefón môže použiť kratší expozičný čas či nižšiu citlivosť. Naopak pri f/4 dopadne na snímač svetla menej, ale zväčší sa hĺbka ostrosti. Väčšia časť scény tak môže zostať skutočne opticky ostrá (teda inými slovami nedôjde k rozmazaniu pozadia á la portréty)
Nejde pritom len o softvérovú simuláciu rozostrenia ako pri portrétnom režime. Zmena clony ovplyvňuje obraz už pri jeho prechode objektívom, takže výsledné rozloženie ostrosti pôsobí prirodzenejšie. Na druhú stranu treba ale povedať, že iPhone stále používa neporovnateľne menší snímač a objektív ako klasický fotoaparát. Rozdiely medzi jednotlivými hodnotami preto nie sú také dramatické, ako by mohol niekto očakávať podľa skúseností s veľkým fotoaparátom. Respektíve, ja som mal očakávania ohľadom rozdielov vo clonách naozaj veľké a keď som sa s ním začal hrať, bol som vlastne celkom sklamaný. Nejedná sa totiž o nič vyložene zásadné, ale skôr o drobné zmeny, ktoré však naozaj posúvajú latku vašich fotiek o niečo vyššie.
test variabilné clony
Fotogaléria
Veľmi sa mi páči, že pokiaľ vás ručné nastavovanie fotoaparátu nezaujíma, nemusíte sa ničoho báť. iPhone 18 Pro sa totiž o všetko postará automaticky rovnako ako doteraz. V predvolenom nastavení teda vyhodnotí scénu, svetlo aj vzdialenosť fotografovaných objektov a sám zvolí vhodnú clonu, takže môžete mať všetko bez práce.
Príde mi ale, že Apple automatiku nastavil pomerne konzervatívne. Za dobrého svetla sa mi tak často stáva, že telefón zostáva na osvedčenej hodnote f/1,8 ak výraznejšiemu privieraniu či otváraniu clony pristupuje len vtedy, keď pre to vidí jasný dôvod (teda už je naozaj tma a je teda potrebné čo najviac svetla do senzora). Možno je to ale aj tým, že telefón dosť dobre „nepochopí“, čo vlastne chcete v danej chvíli fotiť.
Všimol som si totiž to, že moja clona tendenciu zostať na f/1,8 hlavne vo chvíli, keď fotíte zložitejšiu scénu s prvkami ako v pozadí, tak aj v popredí, z čoho mi tak trochu príde, že v takejto situácii iPhone jednoducho nevie, čomu vlastne venovať hlavnú pozornosť a preto stavia radšej na univerzálnejšie f/1,8, než na f/1,48, čím by sa pozadie trochu viac rozostrilo. Či tak alebo tak, počas bežného fotenia sa teda nemusí clona meniť zďaleka tak často, ako by ste po prečítaní produktových materiálov čakali.
O to viac potom vlastne poteší, že Apple po rokoch dovoľuje užívateľom lepšie zasahovať do výsledku priamo v základnej fotoaplikácii bez toho, aby bolo nutné inštalovať profesionálne aplikácie tretích strán. K dispozícii je totiž možnosť prispôsobenia ovládacích prvkov viditeľných priamo v aplikácii Fotoaparát, vďaka čomu sa tak dokážete pár dotykmi displeja dostať napríklad práve na ovládanie clony a všetko si nastaviť pekne ručne. A nielen tú. V natívnej aplikácii Fotoaparát totiž môžete ovládať novo aj ostrenie, expozičný čas a vyváženie bielej alebo si zobraziť histogram. Práve tento posun považujem možno za zaujímavejší ako samotný variabilnú clonu.
Fotogaléria
Ručné ostrenie dopĺňa zvýraznenie zaostrených hrán, takže na displeji pomerne dobre vidíte, ktorá časť scény bude ostrá. Pri expozičnom čase môžete voliť medzi zmrazením pohybu a dlhšou expozíciou, zatiaľ čo vyváženie bielej ponúka prednastavené hodnoty pre umelé svetlo, deň, zatiahnutú oblohu alebo tieň. Histogram potom pomôže strážiť, či sa vo svetlých alebo tmavých častiach obrazu nestrácajú detaily.
Úplne otvorene povedané, pre prevažnú väčšinu ľudí zostanú tieto ovládacie prvky nevyužiteľné a fotografie budú ďalej zhotovovať jednoduchým namierením a stlačením spúšte, čo je samozrejme úplne v poriadku. Ostatne, je rozhodne dobre, že iPhone kvôli novým profesionálnym funkciám neprestal byť jednoduchým telefonem, a k tejto jednoduchosti pridal ďalšiu vrstvu pre tých, ktorí vedia, čo chcú ovplyvniť. Mňa zatiaľ tieto profesionálne prvky vo foťáku celkom baví aj ako neprofesionála a to aj vďaka tomu, že vás vlastne dokážu o fotení naučiť nové veci, ktoré ste doteraz možno veľmi neriešili. Úprimne ale musím povedať, že ma pred rokmi bavilo napríklad aj tlačidlo Ovládanie fotoaparátu, ale pomerne rýchlo ma nakonec omrzelo.
Fotografie vo dne: rozdiely budete niekedy hľadať lupou
A ako teda iPhone 18 Pro vlastne fotí? Za dobrého svetla na hlavný fotoaparát neprekvapivo výborne. Snímky majú množstvo detailov, príjemné farby, široký dynamický rozsah a veľmi spoľahlivé automatické zaostrovanie. Celkovo sú potom podľa môjho prezerania fotky pomerne prirodzené, aj keď určité výpočtové spracovanie samozrejme možno spoznať a občas teda fotka vyzerá lepšie ako to, čo ste vlastne fotili. Rovnako ako v predošlých rokoch mi ale príde, že Apple u iPhone 18 Pro tlačí na to, aby bola na fotke čo najviac zachytená realita, hoci nemusí vyzerať tak pekne, čo je vo výsledku asi dobre. Počítajte však s tým, že sa z času na čas môžete dostať do situácie, keď fotka z technicky horšieho iPhone (napríklad vyššie spomínaného 17e) bude pohľadovo vyzerať lepšie, pretože ponúkne krajšie farby a tak podobne. Bude však tiež vzdialenejšia realite.
Fotogaléria
V porovnaní s iPhonem 17 Pro však žiadny obrovský skok nečakajte. Hlavný snímač má stále rozlíšenie 48 Mpx a za ideálnych svetelných podmienok bol už predchádzajúci model natoľko dobrý, že hľadanie dramatického zlepšenia by bolo pomerne naivné. Variabilná clona sa počas dňa prejaví predovšetkým zmenou hĺbky ostrosti. Pokiaľ fotografujete objekt zblízka, otvorená clona ho dokáže o niečo lepšie oddeliť od pozadia. Privretá clona naopak pomôže v situácii, keď chcete mať ostrý objekt v popredí aj vzdialenejšiu časť scény.
Fotogaléria
To síce možno znie na prvý pohľad super, musím ale jedným dychom dodať, že sa rozdiel najlepšie spozná pri priamom porovnávaní dvoch takmer totožných fotografií. Keď však budete fotografie zhotovovať jednotlivo a následne si ich prezerať v galérii, vo väčšine prípadov vás pravdepodobne ani nenapadne skúmať, akú clonu telefón použil. Výsledok bude jednoducho vyzerať dobre, ale nie nejako zásadne inak ako predtým.
Dalo by sa preto povedať, že variabilná clona rozširuje možnosti fotoaparátu av konkrétnych situáciách pomáha, bežné fotenie však nemení tak zásadne ako minuloročný prechod na nový teleobjektív. Či je to škoda si musí samozrejme odpovedať každý sám za seba podľa toho, čo od foťáka očakáva.
V noci začína nová clona dávať väčší zmysel
Zaujímavejšia je situácia večer alebo v interiéri. Pri otvorení clony na f/1,48 totiž dopadá na snímač viac svetla, takže telefón môže použiť kratší expozičný čas alebo nižšiu citlivosť. Nočný režim sa vďaka tomu aktivuje o niečo neskôr, prípadne potrebuje na zhotovenie fotografie kratší čas, čo so sebou prináša množstvo výhod. Tou prvou je samozrejme fakt, že sa znižuje pravdepodobnosť pohybového rozmazania, čo oceníte pri fotografovaní ľudí, zvierat alebo čohokoľvek, čo nevydrží niekoľko sekúnd dokonale v kľude. Druhým benefitom je to, že telefón menej agresívne zosvetľuje scénu pomocou výpočtovej fotografie. Večerné snímky si tak častejšie zachovajú skutočnú atmosféru a nevyzerajú, ako keby boli urobené uprostred dňa. Tu však odporúčam už skutočne „siahnuť“ ručne do nastavenia a pohrať sa napríklad aj s expozíciou, nech je výsledok čo možno najlepší po všetkých stránkach.
Pri fotení za horšieho svetla či tmy sú potom väčšinou výsledkom mierne čistejšie fotografie s o niečo lepšie zachovanými drobnými štruktúrami. Na pár svojich fotkách som si všimol napríklad detailnejšiu kresbu omietok, listov, vlasov alebo jemných povrchov. Ani tu ale úprimne nečakajte rozdiel, z ktorého by vám spadla brada. Ide skôr o ďalšie spresnenie fotoaparátu, ktorý bol už pred rokom na veľmi vysokej úrovni.
Za slabého svetla navyše stále hrá obrovskú rolu spôsob, akým telefón scénu softvérovo spracuje. Ako som už písal vyššie, napríklad také stiahnutie expozície pri fotení osvetlenej ulice môže mať na výsledok väčší vplyv ako samotná zmena clony. Variabilná clona teda nie je kúzelným riešením všetkých nočných fotografií, ale skôr užitočným nástrojom, vďaka ktorému má fotoaparát viac možností, ako sa s problematickou scénou vysporiadať.
Fotogaléria
Teleobjektív zostáva výborný a niečo navyše
Okrem hlavného fotoaparátu nájdeme na chrbte 48Mpx ultraširokouhlý Fusion fotoaparát a 48Mpx Fusion teleobjektív, ktorý ponúka 4x optické priblíženie zodpovedajúce ohnisku 100 milimetrov a 8x priblíženie v optickej kvalite zodpovedajúce 200 milimetrom. Práve minuloročný prechod z 5x teleobjektívu iPhonu 16 Pro na kombináciu 4x a 8x považujem za podstatne zásadnejšiu zmenu, než je tohtoročný príchod variabilnej clony. Štvornásobné priblíženie je totiž dostatočne univerzálne pre portréty, detaily aj bežné fotografovanie vzdialenejších objektov, zatiaľ čo 8x varianta dokáže scénu pritiahnuť výraznejšie bez toho, aby výsledok vyzeral ako bežný digitálny zoom.
Za dobrého svetla vytvára teleobjektív skutočne podarené fotografie. Detaily sú veľmi slušné, stabilizácia funguje spoľahlivo a farby sú dobre zladené s hlavným fotoaparátom. Pri 8x priblížení je už nutné držať telefón pomerne pokojne a starostlivejšie mieriť, stále však ide o mimoriadne podarenú záležitosť. Akonáhle sa ale zhorší svetlo, začnú sa prejavovať fyzické limity menšieho snímača a objektívu so svetelnosťou f/2,8. Telefón sa musí viac spoliehať na softvérové spracovanie, detaily ubúdajú av obraze sa môže objaviť šum.
Fotogaléria
Práve tu pritom prichádza na scénu „niečo naviac“, na čo lákam v medzititulku. Všimol som si totiž to, že hoci sa hardvérovo fotoaparát nezmenil (teda aspoň papierovo), za horšieho svetla dosahuje predsa len o niečo lepšie výsledky ako tomu bolo u predošlej generácie. Priblížené snímky sú konkrétne o niečo detailnejšie, prirodzenejšie as menším množstvom šumu. Pravdepodobne za to môže hlavne AI, ktorú Apple pre „dolaďovanie“ fotiek používa v kombinácii s čipom A20 Pro, ktorý je logicky schopný na tomto poli čarovať o niečo viac ako minuloročný A19 Pro. Za mňa teda naozaj príjemné prekvapenie.
Večerné foto z iPhone 18 Pro
Večerné foto z iPhone 17 Pro
Ultraširokouhlý fotoaparát by si zaslúžil viac pozornosti
Ešte väčšie prešľapovanie na mieste je možné pozorovať pri 48Mpx ultraširokouhlého fotoaparátu. Ten za dobrého svetla odvádza veľmi slušnú prácu, dokáže zachytiť širokú scénu bez výrazných farebných rozdielov proti hlavnému fotoaparátu a funguje aj ako fotoaparát pre makro fotografie, ktoré ma úprimne aj po rokoch celkom bavia (hoci s nimi prvýkrát prišiel už iPhone 13 Pro). Telefón teda dokáže zaostriť z malej vzdialenosti a zachytiť jemné štruktúry kvetov, predmetov alebo najrôznejších materiálov. Pri dostatku svetla je úroveň detailov výborná a fotografovanie je vďaka automatickému prepnutiu veľmi jednoduché. A úprimne, makro fotenie na iPhone je aj extrémne zábavné.
Fotogaléria
Problém však nastáva v slabšom svetle. Ultraširokouhlý fotoaparát má totiž menší snímač, horšiu svetelnosť av náročných podmienkach sa v obraze objavuje viac šumu. Klesá tiež množstvo detailov a okraje snímky môžu pôsobiť mäkšie. Aj tu však rovnako ako v prípade teleobjektívu platí, že výsledky sú medzigeneračne aj cez papierovo zhodné foťáky tak nejako lepšie. Minimálne z hľadiska podania farieb sú fotky z iPhone 18 Pro rozhodne realistickejšie, hoci mi príde, že občas je to možno trošičku na úkor detailov.
Práve u ultraširokouhlého foťáku by som teda od Applu čakal väčší posun. Hlavný fotoaparát je výborný, teleobjektív sa výrazne zlepšil už vlani, ale ultraširokouhlý objektív začína vedľa nich pôsobiť trochu ako zabúdaný člen zostavy. Nie je zlý, to rozhodne nie, jeho limity sú však zo všetkých troch zadných fotoaparátov vidieť najskôr a minuloročné navýšenie rozlíšenia z 12MPx na 48Mpx vo výsledku až tak zásadný posun neprináša.
Predný fotoaparát ukazuje, že pomôcť môže aj softvér
Na prednej strane zostáva 18Mpx Center Stage kamera so štvorcovým snímačom, ktorej najväčšou výhodou je možnosť zhotovovať snímky orientované na výšku aj na šírku bez nutnosti telefón fyzicky otáčať. Systém navyše dokáže automaticky upravovať výrez podľa počtu ľudí v zábere.
Hardwarovo sa síce fotoaparát medziročne nijako nezmenil, Apple však zapracoval na softvérovom spracovaní širokých selfie. Zatiaľ čo tak pri iPhone 17 Pro mohli fotografie zhotovené s výrazne širším výrezom strácať časť detailov po okrajoch, najmä ak ste telefón držali na výšku a nechali ho vytvoriť horizontálnu snímku, tento rok to tak nie je. Široké selfie pôsobia detailnejšie a fotografie zhotovené pri rôznom držaní telefónu je možné od seba rozoznať podstatne ťažšie. Za mňa osobne je to pekná ukážka toho, že pre zmysluplné zlepšenie nie je vždy nutné meniť celý snímač.
Fotogaléria
Center Stage sa hodí aj pri videohovoroch, kedy dokáže udržiavať človeka v obraze alebo rozšíriť záber vo chvíli, keď sa pred telefón postaví viac ľudí. Nejde síce o novinku, ktorú by priniesol iPhone 18 Pro, stále však patrí medzi funkcie, ktoré začnú dávať najväčší zmysel až počas praktického používania. A aj softvérové zlepšenie je tak vlastne za mňa v tomto smere príjemný krok vpred.
Video sa ešte viac približuje profesionálnej technike
Apple dlhodobo patrí medzi najsilnejších hráčov v oblasti mobilného videa a iPhone 18 Pro túto povesť potvrdzuje. Hlavný fotoaparát zvláda Dolby Vision v 4K až pri 120 snímkach za sekundu, zatiaľ čo ultraširokouhlý fotoaparát a teleobjektív podporujú 4K až pri 60 snímkach za sekundu. Novinkou je možnosť použiť efekty filmárskeho režimu aj na bežne natočené video, a to aj dodatočne. Nemusíte sa teda vždy vopred rozhodnúť, že chcete natáčať s malou hĺbkou ostrosti, ale efekt môžete pridať neskôr, zmeniť bod zaostrenia alebo ho úplne odstrániť. Nakoľko je táto funkcia využiteľná pre bežných ľudí je samozrejme otázka, ale je fajn mať podobnú vychytávku k dispozícii.
Podľa slov Apple sa zlepšilo aj video pri slabom svetle. Fotoaparát totiž novo môže kombinovať prácu variabilné clony so zmenou snímkovej frekvencie a ďalšími úpravami tak, aby bola výsledná stopáž svetlejšia a čistejšia. Profesionálni užívatelia majú k dispozícii ProRes RAW, Apple Log 2, ACES, externé nahrávanie v 4K pri 120 snímkach za sekundu a podporu genlocku. Pribudlo tiež ručné nastavenie clony, expozičného času, vyváženie bielej a histogram, čo sú funkcie, ktoré bežný používateľ pravdepodobne nikdy nezapne, pre profesionálnych tvorcov však môžu byť zásadné.
V oblasti videa teda iPhone 18 Pro neponúka jednu prevratnú funkciu, ktorá by všetko zmenila, ale skôr ďalej rozširuje možnosti zariadenia, ktoré už predtým patrilo k tomu najlepšiemu, čo sa dá pre mobilné natáčanie použiť.
Výkon, ktorý je tento rok skutočne cítiť
Úprimne povedané, v posledných rokoch mi pripadal každý nový iPhone prakticky rovnako rýchly. Nech som prešiel z jednej generácie Pro na druhú, po prvotnom nastavovaní som mal pocit, že v ruke držím viac-menej ten istý telefón a vlastne sa tomu nedá príliš čudovať. Výkon iPhonov bol už dlho tak vysoký, že bežné aplikácie nové čipy nedokázali naplno využiť. Tento rok je to ale trochu inak. iPhone 18 Pro mi totiž skutočne pripadá medzigeneračne svižnejší, hoci popravde úplne viem, čo hlavné ho zrýchľuje. Realita je ale taká, že napríklad aplikácie sa nielen rýchlo otvárajú, ale tiež sa rýchlejšie dostávajú do stavu, kedy sa s nimi dá naplno pracovať. Rozdiel samozrejme nie je taký, že by vedľa neho iPhone 17 Pro pôsobil pomaly, pri každodennom prepínaní medzi aplikáciami, práci s fotografiami alebo načítaní náročnejšieho obsahu ho ale vnímam.
Svoj podiel na tom bezpochyby nový 2nm čip A20 Pro so šesťjadrovým procesorom a sedemjadrovou grafikou. Apple prepracoval jeho puzdro, umiestnil pamäť vedľa samotného čipu, zvýšil jej priepustnosť a nasadil nový dvojitý 16-jadrový Neural Engine. Papierovo teda ide o celkom pôsobivú prestavbu, ktorých sme však boli v minulosti svedkami už niekoľkokrát. O to viac ma preto teší, že sa tentoraz vyššia rýchlosť nestratila iba v benchmarkových grafoch.
iPhone 18 Pro - Geekbench 7 a AI
iPhone 17 Pro - Geekbench 7 a AI
Popri rýchlejšom spúšťaní aplikácií je rozdiel poznať pri úpravách fotografií pomocou AI nástrojov, exportu videa alebo spúšťaní hier. Osobne som navyše presvedčený o tom, že výkonnostná rezerva bude mať obrovský význam aj do budúcnosti, najmä s ohľadom na lokálne prevádzkované modely Apple Intelligence. Či ich budete skutočne využívať av akej podobe budú jednotlivé funkcie dostupné v Európskej únii, je samozrejme druhá otázka. Ja na nej úprimne veľmi odpovedať nechcem, ale keby nebolo zvyšné, popravde si úplne nemyslím, že nás v najbližšej dobe čaká na poli podpory Apple Intelligence v EÚ nejaký zásadný zlom. Respektíve tomu aspoň nič moc nenaznačuje.
Ruka v ruke s čipeň A20 Pro, ktorý telefón poháňa, ide však aj operačný systém, ktorý je tentoraz možno ešte ďaleko väčšou súčasťou celkového „dojmu z výkonu“, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Už na WWDC v lete sa totiž Apple nechal počuť, že má v pláne iOS 27 oproti jeho predchodcovi v mnohých smeroch zrýchliť a optimalizovať, čo sa mu podľa môjho názoru podarilo úplne fantasticky ako na starších modeloch, tak aj na tom najnovšom. iOS 27 totiž skutočne pôsobí proti svojmu predchodcovi svižnejšie a lepšie optimalizovane, čo výrazne ovplyvňuje celkový dojem z telefónu.
Práve kombinácia rýchlejšieho systému, skrátenie načítacích dôb animácií a tak podobne, čipu A20 Pro a 120Hz displeja potom vo výsledku znamená, že iPhone 18 Pro subjektívne pôsobí rýchlejšie a svižnejšie. Samostatne by pritom podľa môjho názoru žiadna z týchto zmien nepôsobila dramaticky, dohromady však vytvárajú pocit telefónu, ktorý je skutočne bleskurýchly.
Prehrievanie je lepšie, fyziku ale Apple neobelstil
Veľkú pochvalu si Apple tento rok zaslúži za chladenie. U iPhone 18 Pro totiž použil väčšiu evaporačnú alebo ak chcete parnú komoru, ktorá má podľa neho trojnásobnú plochu, využíva materiály s lepšou tepelnou vodivosťou a pomáha čipu udržať až o 40 % vyšší dlhodobý grafický výkon ako u predchádzajúcej generácie. Marketingové čísla však radšej nechajme bokom, pretože podstatná je tu predovšetkým prax. A v tej je zlepšenie skutočne poznať.
Rozdiel som pocítil najmä pri hraní náročných AAA hier. Napríklad Assassin's Creed Mirage dokázal predchádzajúce modely rozohriať veľmi rýchlo a po chvíli boli niektoré časti telefónu na dotyk až nepríjemne horúce, pričom najmä v okolí čipu a modulu fotoaparátov išla teplota nahor tak rýchlo, že ste o nej vedeli prakticky okamžite. To však tento rok do značnej miery odpadá.
Nie, určite nemôžem povedať, že by sa tohtoročná generácia Pro modelov nezahrieva, pretože by to bola samozrejme lož. iPhone 18 Pro sa totiž neprekvapivo zahrieva tiež. Rozdiel ale tento rok pocítite najmä v tom, ako rýchlo teplo nastupuje a ako ho telefón rozloží.
Novinka sa práve vďaka zlepšenému vnútornému chladeniu neprekvapivo zahrieva pomalšie, teplota nie je sústredená do tak nepríjemne horúceho bodu, ale je naopak skôr rozprestretá do celého chrbta, a ani po dlhšom hraní nie je držanie telefónu nejako zásadne nepríjemné. Áno, aj naďalej platí, že je iPhone 18 Pro teplý, niekedy aj pomerne výrazne, ale v ruke sa drží lepšie ako predchádzajúce modely. Sám sebe však kladiem otázku, či by novinka obstála napríklad aj pri tohtoročných letných horúčavách, kedy sa telefóny prehrievali extrémnou rýchlosťou, nech už na nich človek robil takmer čokoľvek.
Vráťme sa ale ešte chvíľu na hranie. Dobrou správou je totiž to, že lepšie chladenie zároveň znamená, že čip nemusí tak rýchlo znižovať výkon, vďaka čomu si hra dokáže dlhšie udržať stabilnú snímkovú frekvenciu a teda sa nezačne po chvíli kosiť (respektíve nezačnú sa pri zložitejších scénach prepadať fps). Pokiaľ si teda chcete na iPhone spúšťať porty konzolových hier, patrí chladenie k najpraktickejším tohtoročným zlepšeniam.
Aby som potom lepšiu prácu s odpadovým teplom nehodnotil len v súvislosti s hraním hier, musím povedať, že som sa rovnakého správania všimol aj pri prvotnom nastavovaní telefónu, kedy na pozadí prebiehala synchronizácia dát, indexovanie fotografií a sťahovanie aplikácií. Staršie generácie sa v tejto situácii dokázali rozpáliť veľmi výrazne a úprimne ma tým celkom štvali. Apple totiž v posledných rokoch na lepšie chladenie celkom tlačí a keď preto jeden z prvých zážitkov, ktoré s novým zariadením máte, sú jeho prehriaty chrbát, nepôsobí to úplne dobre. Tento rok je ale v tomto smere skutočne trochu iný a to napríklad aj oproti minulému roku, keď iPhone vôbec prvýkrát dostal do útrob výparníkovú komoru. Aj iPhone 18 Pro bol síce teplý, ale nie nepríjemne horúci.
Apple teda problém zahrievania úplne neodstránil, čo však podľa môjho názoru pri takto výkonnom telefóne ani nejde. Podarilo sa mu ho ale znova citeľne zmierniť a na rozdiel od niektorých funkcií fotoaparátu je to zmena, ktorou verím, že skôr či neskôr pocíti naozaj každý priamo vo svojej ruke. Je však možno trochu paradoxné, že o nej vlastne ani nebudete veľmi vedieť, čo je ale práve dobre. Protože keby vás zahriatie štvalo, je to vlastne dôkaz toho, že sa práca s odpadovým teplom úplne nepodarila.
Fotogaléria
Výdrž poteší viac ako papierové čísla
Príjemným prekvapením pre mňa popravde bola aj výdrž batérie. Apple pri menšom iPhone 18 Pro uvádza až 34 hodín prehrávania videa a až 31 hodín streamovaného videa. Protí predchádzajúcu generáciu nemusia tieto čísla pôsobiť ako nijako dramatický skok, pretože papierovo pri európskej verzii pribudla k dobru jediná hodina, pri bežnom používaní je však rozdiel znateľnejší. Pri rovnakej pracovnej záťaži mi telefón večer ukazuje približne o 10 až 15 percent batérie viac ako iPhone 17 Pro, ktorý som donedávna používal. Môj bežný deň pritom zahŕňa komunikáciu, prácu s webom, sociálne siete, fotografovanie, prehrávanie hudby a samozrejme testovanie najrôznejších aplikácií.
Je však fér dodať, že minuloročný model mal za sebou prakticky rok každodennej prevádzky a jeho batéria teda nebola v takej kondícii ako pri úplne novom telefóne. Časť rozdielu teda rozhodne pričítam práve jej opotrebovaniu. Napriek tomu je rozdiel dostatočne pravidelný a výrazný na to, aby som ho nemohol vysvetliť iba vekom predchádzajúceho zariadenia.
Svoju úlohu tu pravdepodobne zohráva väčšia batéria, úspornejší 2nm čip A20 Pro aj optimalizácia iOS 27. Úprimne je mi ale vlastne celkom jedno, čomu za lepšiu výdrž vďačím, pretože je hlavné, že ju k dispozícii skutočne mám a iPhone 18 Pro mi vďaka nej dáva o niečo väčšiu istotu, že aj po náročnom dni budem mať večer dostatočnú rezervu a nebudem musieť premýšľať, kde telefón rýchlo pripojiť k nabíjačke.
Samozrejme ale aj naďalej platí, že nejde o viacdenný telefón a pri intenzívnom hraní, natáčaní videa alebo navigácii dokážete batériu vybiť pomerne rýchlo. Napríklad keď robím fototest, som koľkokrát až zdesený tým, ako rýchlo je baterka schopná klesať kvôli systémovým úpravám fotiek, na ktoré vlastne ani vy ako užívatelia nemáte žiadny vplyv.
Pri normálnom pracovnom používaní je ale výdrž veľmi dobrá a citeľné zlepšenie o 10 až 15 percent na konci dňa môže v praxi znamenať rozdiel medzi nervóznym hľadaním nabíjačky a pokojným návratom domov. Cez víkend, kedy sa snažím na telefón siahať čo najmenej a venovať sa rodine, som potom schopný sa dostať na 2 pohodové dni na jedno nabitie, takže za mňa super – teda aspoň a pomery 6,3" modelu. A ak vám táto výdrž nestačí, stále je tu iPhone 18 Pro Max.
Rýchlejšie nabíjanie konečne dáva väčší zmysel
Príjemným bonusom, ktorý telefón prináša, je potom za mňa zrýchlenie káblového nabíjania, kedy sa s kompatibilným 60W adaptérom a káblom podporujúcim USB Power Delivery 3.1 s AVS dostanete papierovo z vybitého stavu na 50% približne za 15 minút. iPhone 17 Pro potreboval na rovnakú hodnotu zhruba 20 minút a iPhone 16 Pro približne pol hodiny. Ja si to samozrejme vyskúšal a slová Apple môžem s pokojnou dušou potvrdiť a ešte vlastne trochu vyšperkovať.
Veľmi ma totiž potešilo, že rýchlonabíjanie neprebieha len pri nízkom nabití batérie, ale telefón dokážete „nakŕmiť“ vyššími W aj v prípade, že je úroveň jeho nabitia pokojne aj okolo 60 %. Aj v takom prípade mi totiž nabíjačka, s ktorou som ho testoval, hlásila odber pokojne okolo 45 a 55 W. Jasne, takto rýchlo sa nenabijú až do plného nabitia a zároveň platí, že sa výkon dosť mení. Je ale fajn vidieť, že rýchlo „naliať“ do batérie energiu zvládnete aj vo chvíli, keď je baterka telefónu stále solídne nabitá.
Treba však zdôrazniť, že maximálnej rýchlosti nedosiahnete s ľubovoľnou staršou nabíjačkou, ale potrebujete dostatočne výkonný adaptér s podporou zodpovedajúceho štandardu a vhodný USB-C kábel. Apple ho samozrejme v balení telefónu neponúka, takže ak chcete nové rýchle nabíjanie využiť naplno, možno vás čaká ďalšia investícia, čo ma vlastne tak trochu privádza k otázke, či ušetrené minúty za ďalšie peniaze z vašej peňaženky stoja. Odpovedať si na to ale už musí samozrejme každý sám.
Čo sa týka bezdrôtového nabíjania, tu si iPhone 18 Pro zachoval svoju rýchlosť z vlaňajška a teda zvládne maximálne 25W cez Qi2.2 nabíjačky. S 35W alebo silnejším adaptérom teda telefón bezdrôtovo nabijete na 50% približne za 30 minút, čo je ale za mňa vlastne stále celkom dobrá hodnota. Predsa len, pred rokmi sme na takto rýchle nabitie potrebovali kábel. Ako užívateľ, ktorý nabíja primárne bezdrôtovo, si teda v tomto smere nemám chuť ani potrebu na čokoľvek sťažovať.
Všeobecne sa ale dá o nabíjaní iPhone 18 Pro bez rozmyslu povedať, že Apple ani tento rok v žiadnom prípade nenaháňa extrémne výkony niektorých čínskych telefónov, ktoré dokážu naplniť batériu v priebehu niekoľkých desiatok minút alebo ešte rýchlejšie. Táto stratégia za mňa ale na škodu vo výsledku absolútne nie je. Pro bežného užívateľa je totiž nabíjanie ako v káblovej, tak v bezdrôtovej verzii dostatočne rýchle na to, dokázalo telefón nabiť rýchlo, spoľahlivo, bez nejakej zásadnej náročnosti na čas a hlavne stále s relatívne malou záťažou na batériu, ktorá tým pádom vydrží dlhšie.
Fotogaléria
Konektivita a ďalšie drobnosti
Na úplný záver môjho hodnotenia nie je od veci zabrúsiť aj na drobnosti, ktoré telefón prináša. O mobilné dátové pripojenie sa u neho napríklad stará nový modem C2, ktorý má okrem vyššej rýchlosti ponúknuť aj lepšiu spoľahlivosť a nižšiu spotrebu energie. V bežnom používaní samozrejme úplne nejde oddeliť prínos samotného modemu od kvality siete operátora, sily signálu a ďalších podmienok. Pripojenie však počas testovania fungovalo spoľahlivo a nezaznamenal som nič, čo by ma nejako zarazilo a to ako v dobrom, tak aj v zlom zmysle. Protože na miestach, kde som nemal problém s mobilnými dátami cez iPhone 17 Pro, som ho nemal ani s iPhone 18 Pro a naopak, kde problémy sú, tam aj boli. Napríklad cesta vlakom medzi Blanskom a Brnom je pre mobilné pripojenie hotový zážitok, ktorý snáď bude musieť vyriešiť až Elon Musk.
Je však možno trochu škoda, že USB-C konektor naďalej podporuje „len“ USB 3 s prenosovou rýchlosťou až 10 Gb/s. Na prvý pohľad ide síce o skvelú rýchlosť, ale hovorím si, že keď už Apple cielia týmito telefónmi čím ďalej tým viac na videotvorcov či fotografov, či predsa len nie je už na čase prísť napríklad s nejakou vyššou verziou Thunderboltu. Pro bežné nabíjanie a občasné pripojenie príslušenstva však 10 Gb/s úplne stačí, ba čo viac - je ťažko naddimenzované.
Tak trochu diskutabilný je potom podľa môjho aj základné 256GB úložisko. Áno, z hľadiska ukladania dát to určite nie je málo, ale predsa len sa bavíme o telefóne, ktorý tento rok začína na 1199 dolároch v USA, 1449 Euro v EÚ a 34 990 Sk v Českej republike. Možno by tak nebolo od veci začínať na vyššom úložisku, ktoré by cenu kompenzovalo. Na druhú stranu sú to ale paradoxne ceny pamäťových čipov, ktoré ceny elektroniky na čele s iPhone 18 Pro (Max) zvýšili, takže je logické, že k takémuto kroku Apple pristúpiť nemohol. Skrátka a dobre, taký malý začarovaný kruh, v ktorom sa nechcem sám stratiť a preto teda už len dodám, že pokiaľ plánujete intenzívne natáčať ProRes video alebo fotografovať do ProRAW, dokáže sa 256GB kapacita zaplniť prekvapivo rýchlo.
Pokračovať
iPhone 18 Pro je vo výsledku naozaj skvelý telefón. Má fantastický displej, jeden z najlepších mobilných fotoaparátov, mimoriadny výkon, lepšie chladenie, dlhšiu výdrž a rýchlejšie nabíjanie. Je výborne spracovaný, príjemne sa používa a prakticky v žiadnej zásadnej oblasti nemá slabinu, ktorá by mi používanie výrazne komplikovala. Lenže presne to sa od telefónu s cenou začínajúcou na 34 990 Kč tak nejako očakáva.
Medzigeneračných zmien nie je veľa a trúfam si tvrdiť, že nie každý ich dokáže využiť alebo vôbec oceniť. Variabilná clona je technicky veľmi zaujímavá, v každodennom fotení mi však nepripadá ani zďaleka tak zásadný ako minuloročný príchod 8x hybridného teleobjektívu. Menšie Dynamic Island poteší, ale po pár hodinách ho prestanete riešiť. Ručné ovládanie fotoaparátu je skvelé, pokiaľ viete, čo s ním robiť, väčšina ľudí ho však pravdepodobne nechá pracovať automaticky.
Najviac ma tak nakonec baví zmeny, ktoré sa na produktových fotografiách ukazujú pomerne ťažko. Telefón je pocitovo rýchlejší, pri rovnakej záťaži mi večer zostáva zhruba o 10 až 15 percent batérie viac a pri hraní náročných hier sa zahrieva pomalšie a menej. Nezostáva studený a fyzikálne zákony Apple pochopiteľne obísť nedokázal, v ruke sa však drží príjemnejšie a výkon si udržuje dlhšie. Práve tieto veci pritom na konci dňa určujú, ako dobre sa telefón používa po tom, čo opadne prvotné nadšenie z novej farby a niekoľkých funkcií fotoaparátu. iPhone 18 Pro možno na prvý pohľad nevyzerá ako veľký upgrade, pri každodennom používaní je však o niečo príjemnejší takmer vo všetkom, čo robí.
Majiteľom iPhonu 17 Pro by som prechod odporučil len vtedy, ak dokážu využiť variabilnú clonu, profesionálne ovládanie fotoaparátu, lepšie chladenie alebo rýchlejšie nabíjanie. Z iPhone 16 Pro už môže upgrade dávať väčší zmysel, hoci ani tam by som naň osobne netlačil. Majitelia iPhonu 15 Pro a starších zariadení však dostanú telefón, ktorý bude pôsobiť výrazne modernejšie prakticky vo všetkých dôležitých oblastiach. Pri takomto upgrade je ale samozrejme treba brať do úvahy fakt, že neoceníte len vlastnosti iPhone 18 Pro, ale taktiež všetkých ďalších radov, ktoré prechodom preskočíte – teda 16 Pro do 17 Pro. V takom prípade samozrejme už bude čo objavovať a z čoho byť nadšený.
Po viac ako týždni testovania sa mi tak chce povedať, že Apple skrátka neprišiel s novým drahokamom, ale vzal ten minuloročný, už tak extrémne blyštivý, a ešte o niečo starostlivejšie ho vybrúsil. Výsledok sa nádherne leskne, lepšie zvláda každodennú záťaž av niekoľkých smeroch je skutočne príjemnejší. Len si musíte sami odpovedať na otázku, či kvôli niekoľkým novým odleskom potrebujete meniť šperk, ktorý už máte
