Tlačová správa: V pilieri Digitalizácie a Infraštruktúra Indexu prosperity Česko poskočilo zo štrnástej na siedmu pozíciu. Rovnako si stojíme v prípade Finančného zdravia a lepšie výsledky dosahujeme iba v oblasti zdravia a bezpečnosti, kde dlhodobo obsadzujeme predné priečky. Za zlepšením stojí predovšetkým dlhodobo podporovaná verejná doprava alebo posun Česka v oblasti digitalizácie štátnej správy. Medzery zostávajú v pokrytí vysokorýchlostným internetom, kde sme na tom najhoršie z celej EÚ, pozitívne výsledky nemáme ani v novom indikátore, ktorý sleduje počet závažnejších áutonehod na milión obyvateľov.
Česko si medziročne veľmi polepšilo v pilieri Digitalizácie a infraštruktúry. Z naskrz priemerného štrnásteho miesta v rámci únijnej dvadsaťsedmičky sme sa posunuli na siedmu priečku medzi Estónsko a Maďarsko. Popredné priečky naďalej obsadzujú krajiny Beneluxu, ktoré dopĺňa Dánsko. Na opačnej strane porovnania tento rok stálo Taliansko, ktoré spadlo z 24. miesta a tesne tak vystriedalo na poslednej priečke Grécko. Za prepadom Talianska stál okrem iného aj nový indikátor, v ktorom sa zameriavame na prepočet áutonehod s vážnejšími následkami na milión obyvateľov, v ktorom krajina dopadla horšie ako v predchádzajúcej deklarovanej kvalite ciest, ktorú sme z porovnania odstránili kvôli tomu, že server Global economy prestal túto metriku aktualizovať.
Na milión Čechov pripadá 1 931 áutonehod s následkami na zdravie
A ako si v tomto novom meradle stojí Česko? „Na milión obyvateľov u nás pripadá 1 931 áutonehod, čo je v porovnaní so zvyškom EÚ 18. najlepší výsledok. Hoci sme na tom výrazne lepšie ako posledné Rakúsko, kde sa toto číslo zastavuje na viac ako štyroch tisícoch, na prvom Cypre došlo podľa kompletných dát z roku 2024 iba k 337 nehodám na milión obyvateľov,“ vysvetľuje Tomáš Odstrčil, analytik Európy v dátach. Z našich susedov si v tomto ohľade stojí najlepšie Poľsko, kde sa tento pomer zastavuje na 588. Celkovo u nás v roku 2024 došlo k 92 tisícom nehôd a tých s ľahšími, ťažšími či smrteľnými následkami bolo podľa Eurosocha spolu 21 047.
Nehodovosť však nie je jediným indikátorom spojeným s cestnou dopravou, ktorý dlhodobo sledujeme. Zameriavame sa aj na pokrytie cestami a hustotu cestnej siete. V tej je Česko nadpriemerne silné a na jeden kilometer štvorcovej pôdy pripadá 1,7 kilometrov ciest, teda desiaty najvyšší výsledok v EÚ. Vôbec najlepšie si potom naprieč celým pilierom Digitalizácie a infraštruktúry stojíme v pokrytí železničnou sieťou, ktorú máme vôbec najhustejšiu. Samotné pokrytie však nestačí, dôležitá je aj modernizácia a premena železnice pre dopravu 21. storočia. Aj to je jednou z priorít Správy železníc, ako napokon tvrdí aj jej generálny riaditeľ Tomáš Tóth: „Česká železnica prechádza najväčšou premenou za posledné desaťročie. Je vidieť nielen na tempe modernizácie tratí a pokračujúceho projektu vysokorýchlostných spojení, ale aj na zavádzaní európskeho zabezpečovacieho systému ETCS, ktorý významne zvyšuje bezpečnosť prevádzky a umožňuje efektívnejšie využitie kapacity. Súčasne digitalizujeme a modernizujeme riadenie železničnej prevádzky, investujeme do elektrizácie a zvyšujeme komfort cestujúcich.“ Verejná doprava je teda ďalšou silnou stránkou Česka – môžeme sa totiž okrem hustej železničnej siete chváliť aj desiatou najdostupnejšou MHD v mestách alebo druhou najlacnejšou verejnou dopravou. Ročne nás totiž stojí priemerne 140 eur a lacnejšie už vychádza iba v Maďarsku.
Digitalizácia štátnej správy silnie
Našou dlhodobo slabšou stránkou bola digitalizácia štátnej správy, v ktorej sme patrili k poslednej tretine európskeho porovnania. Podľa posledných dát porovnania DESI ale silnieme nielen vo využívaní egovernmentu (teda online komunikácie s verejnou správou), ale aj v celkovej digitalizácii štátnej správy. Miesto 20. a 21. miesta v týchto indikátoroch nám teraz patrí 16. a 15. priečka. Častejšie využívanie online komunikácie so štátom potvrdzuje aj Jitka Brenčič, vedúca komunikácie Českej správy sociálneho zabezpečenia (ČSSZ): "Každým rokom sprístupňujeme nové online služby a formuláre na ePortáli ČSSZ. Výhodou pre klientov je pohodlné a rýchle získanie informácií vedených ČSSZ a možnosť vybaviť svoje žiadosti online." Tlačová hovorkyňa ČSSZ však zároveň upozorňuje, že za nárastom elektronickej komunikácie stojí aj meniaci sa legislatíva. „Tá robí online komunikáciu povinnú napríklad pre zamestnávateľov v súvislosti s jednotným mesačným hlásením zamestnávateľa alebo pre lekárov v rámci eNeschopenky a eDávok nemocenského poistenia,“ dopĺňa Jitka Brenčič. Obdobné spoliehanie sa na online služby štátu by však nebolo možné bez dostatočného pokrytia internetom. V Česku má k nemu prístup 95,5 % domácností, čo je síce 11. najlepší výsledok naprieč Úniou, ale pokiaľ sa zameriame na vysokorýchlostné pripojenie, je situácia opačná. Tým totiž disponuje len 54,7 % domácností, čo je vôbec najhorší výsledok v EÚ.
Internetové bankovníctvo využíva 84,9% českej populácie
Digitálne prostriedky Česi radi využívajú v osobnom živote, čo je vidieť napríklad v ich styku s bankami. Internetové bankovníctvo totiž využíva 84,9 % populácie, čo je siedmy najvyšší výsledok naprieč dvadsaťsedem skúmanými krajinami. Česi patria v používaní digitálneho a mobilného bankovníctva k európskym lídrom. Pomohli tomu najmä investície českých bánk do jednoduchosti a šírky digitálnych služieb, ale aj pragmatickosť českých zákazníkov a ich rýchle prijatie bezhotovostných platieb. Ako napokon hovorí Filip Hrubý, tlačový hovorca Českej sporiteľne: "Dnes už pre mnoho ľudí banka nie je miesto, kam chodí, ale služba, ktorú majú neustále po ruke v telefóne. Kým Internetové bankovníctvo George dnes aktívne využíva ako hlavný kanál digitálneho bankovníctva približne 400 tisíc klientov, takmer 86% klientov, teda okolo 2,7 milióna, teda okolo 2,7 milióna. 2020 bol pritom pomer úplne opačný.”
Podľa neho sú používatelia mobilnej aplikácie výrazne aktívnejší. Do bankovej aplikácie v mobile vstupujú v priemere každý deň, a to bez ohľadu na vek. Rovnaké správanie je možné pozorovať u mladých klientov i seniorov. Užívatelia webového Georgea sa naopak prihlasujú v priemere zhruba raz týždenne.
Vo využívaní platobných terminálov vedú južné štáty
Isté rezervy ale máme v oblasti platobných terminálov. V Česku totiž podľa údajov Európska asociácia pre bezpečné transakcie pripadá na tisíc obyvateľov menej terminálov ako v štátoch južnej Európy, ako je Malta alebo Grécko. Situáciu dokresľuje aj Ondřej Holoubek z Global Payments z vlastného vyšetrovania: „Počet platobných terminálov v SR dosiahol 31 na 1000 obyvateľov a pomaly sa približuje európskemu priemeru 34 terminálov na 1000 obyvateľov. Najviac terminálov nájdeme už tradične na juhu Európy, čo súvisí s turizmom, pretože turisti hlavne kartou. V niektorých krajinách, napríklad v Grécku, tiež platí povinnosť prijímať bezhotovostné platby, čo turistom platenie uľahčuje,” vysvetlil Ondřej Holoubek z Global Payments, ktorý každoročne mapu terminálov zostavuje.
"Ako vyplýva z dát našich kartových transakcií, štruktúre platobných metód v Česku vládne plateniu kartou na kamenných predajniach. Platby cez POS terminály v júli zaujímali takmer 46% podiel, čo odráža vysokú obľubu bezkontaktných platieb aj rozšírenie mobilných peňaženiek. Hotovosť na celkovom objeme znižuje . Tretiu časť platobného mixu tvorí e-commerce (21 %), čo potvrdzuje stabilnú pozíciu online nakupovania.
