Moja jeseň sa už niekoľko rokov nesie v znamená testovanie nových hardvérov, ktoré v jeho priebehu Apple pravidelne predstavuje. Zatiaľ čo však v predošlých rokoch mi na stôl mierili primárne iPhony, Apple Watch, iPady či AirPods, tento rok tomu chcel osud inak a prihral mi na test úplne nový MacBook Pro a to nie len tak hocijaký. Do rúk sa mi totiž dostal konkrétne jeden z kráľov jablčných laptopov vo forme 14“ MacBooku Pro M3 Max so 128GB operačnej pamäte a 8TB SSD úložisko, ktorého cena atakuje na Apple Online Storu ťažko uveriteľných 207 tisíc korún. Bavíme sa teda o tom najlepšom, čo si možno v rámci 14“ MacBooků Pro nakonfigurovať a čo teda bude v nadchádzajúcich mesiacoch to najlepšie, čo vám Apple ponúkne. O to zvedavejší som na test bol a keďže ho už mám – trúfnem si povedať – zdarne za sebou, nezostáva nič iné ako vás s mojimi dojmami zo stroja zoznámiť.
Mohlo by vás zaujímať
Dizajn baví, ale to už tretí rok
Ako som už písal vo svojom unboxingu a prvých dojmoch z tohto stroja, do rúk sa mi konkrétne dostala vesmírne čierna varianta, ktorú Apple v origináli označuje ako Space Black. Tá ma úprimne zaujala už na prvý pohľad a čím dlhšie mám tento stroj na stole, tým ma baví viac. Na môj vkus síce mohol byť stroj ešte tmavší, ale oproti všetkým Macom, ktoré doteraz Apple vydal, je Space Black MacBook Pro suverénne najtmavšia a vďaka tomu pôsobí aspoň podľa môjho tak nejako najprofesionálnejšie. Nechápte to prosím tak, že by som mal potrebu podľa farby akokoľvek „škatuľkovať“ dané zariadenia, avšak u Pro rady Apple produktov ma vždy poteší, kedy ich odtieň dokáže podčiarknuť ich výnimočnosť, čo sa tu rozhodne podarilo. Space Black totiž výnimočnou farbou bezpochyby je a to jednak vďaka svojej exkluzivite, ale taktiež napríklad aj vďaka tomu, ako veľmi sa dokáže meniť v závislosti od dopadajúceho svetla na jeho povrch. Práve to totiž dokáže Mac premeniť na strieborný, ale pokojne aj v takmer 100% čierny, čo je minimálne na pohľad dosť efektné.
Fotogaléria
Výnimočná je ale vesmírne čierna varianta treba aj pre svoje povrchové opracovanie. Apple o ňom vo svojej tlačovej správe píše konkrétne toto: „Vďaka prelomovému chemickému procesu sú navyše notebooky pokryté anodizovanou vrstvou, takže na nich toľko nelepia odtlačky prstov,“ a ja musím dať jeho slovám za pravdu. Odtlačky prstov či iné nečistoty totiž na tele Macu skutočne priľujú podstatne menej ako tomu je na iných MacBookoch, čo je pre mňa osobne pomerne zásadná správa. Zo srdca totiž nenávidím umatlaný MacBook, kvôli čomu som napokon teraz verný striebornému MacBooku Air, na ktorom nie sú tieto patálie až tak veľmi vidieť. V živej pamäti mám však doby, kedy som pracoval na 16“ MacBook Pro (vtedy ešte s procesorom Intel) a ako ma vnútorne ničilo vidieť jeho veko neustále „zapatlané“ odtlačky prstov, ktoré sa na ňom zachytávali snáď pri obyčajnom pohľade naň. A hoci som Mac vtedy čistil, ako som len mohol, po pár dňoch som to skrátka vzdal, pretože som pochopil, že ho zašpiním snáď aj v gumových rukaviciach vo vákuu. Tu ale nič také ani po dobrých dvoch týždňoch testovania nepozorujem. Jasné, nejaké tie drobnosti na tele MacBooku zostanú, ale nejedná sa o žiadne extrémy. Dokonca sa nebojím povedať, že odtlačky prstov sú na tomto stroji viditeľné menej ako na mojom pracovnom MacBooku Air a to aj napriek tomu, že je telo modelu Pro podstatne tmavšie a teda by na ňom všetko malo byť vidieť oveľa lepšie. Apple teda v tomto smere za mňa odviedol skoro až neuveriteľnú prácu a ja sa modlím, nech rovnakú technológiu nasadí budúci rok aj u MacBooků Air a ja sa môžem s pokojným srdcom vrátiť na tmavý počítač.
Displej si skrátka zamilujete
Ako som už písal vyššie, MacBook mi dorazil na test v konfigurácii ako pre inžiniera z NASA alebo SpaceX, hoci sám som pri použití vesmírnej terminológie len chlapec hrajúci sa na pieskovisku s plastovou raketkou. Inými slovami chcem povedať len to, že výkonnostne je tento stroj skrátka úplne „ustrelený“ (ale o tom až neskôr) az mojej pozície by preto bola hlúposť povedať, že si ma práve touto vecou stroj získal. Čo však hlúpo znieť určite nebude, je to, že si ma tento MacBook úplne získal svojim fenomenálnym displejom, pre ktorý ani po dobrých dvoch týždňoch nie som schopný nájsť slová, ktorými by som jeho kvality vystihol. A je to svojim spôsobom jasné. Kombinácia vynikajúceho rozlíšenia, mini LED podsvietenie, ale hlavne jasu až 1600 nitov v HDR či 600 nitov v SDR a ProMotion s adaptívnou obnovovacou frekvenciou až 120Hz totiž skrátka baví aj mňa ako „kancelársku krysu“ živiacu sa písaním textu, elementárnou úpravou obrázkov, sledovaním fotiek a videí, tvorbou jednoduchých grafík a tak podobne.
To, čo dokáže displej Macu zobraziť, je jednoducho fantázia as mojím MacBookem Air sa to absolútne nedá porovnávať, čo je samozrejme logické. Podanie farieb je skvelé, čierna vyzerá taktiež veľmi dobre a celková ostrosť zobrazovaných objektov taktiež znesie tie najvyššie parametre. Čo ale človek pocíti asi najviac, je práve ProMotion. Tu musím ale jedným dychom dodať, že aby ste si uvedomili, ako málo je 60Hz obnovovacia frekvencia u MacBooků Air, je potrebné si skutočne vyskúšať počítač so 120Hz obnovovacou frekvenciou či dokonca vyššia. Dovtedy totiž budete tvrdiť, že vám 60Hz stačí, čo je do istej miery pravda. Ono to totiž stačí, ale pri pohľade na 120Hz MacBooku Pro si uvedomíte, že vlastne nechcete, aby vám to stačilo. Je to skrátka tá istá pesnička, ktorú poznáme z iPhonov v posledných troch rokoch. Kým sa mi pred rokmi nedostal do rúk iPhone 13 Pro s podporou ProMotion, vôbec som si neuvedomoval, ako výrazne sa užívateľský zážitok z používania telefónu môže vďaka vyššej obnovovacej frekvencii zlepšiť. Akonáhle som ho však do ruky dostal, na plynulejšie zobrazovanie pohyblivého obsahu (teda scrollovanie a tak podobne) som si navykol natoľko, že keď sa mi teraz dostane do ruky iPhone bez ProMotion, musím na neho „prepnúť hlavu“, pretože z neho mám skoro až pocit, že je rozbitý. Že mám tento pocit aj z iPhonu 15 mojej priateľky vydaného tento rok, ktorému stále ProMotion chýba, zatiaľ čo ja mám v ruke iPhone 15 Pro ako generáciu iPhonu radu Pro s ProMotion je potom už na trochu inú diskusiu, z ktorej by Apple už tak pozitívne nevyšiel. Nechajme to preto radšej bokom a vráťme sa ešte v krátkosti k MacBooku.
Naozaj nerád by som tu pôsobil ako notorický vychvaľovač, ale pri displeji skrátka nemôžem inak. Ako dlhoročný užívateľ MacBooku Air totiž musím povedať, že práve displej je vlastne tou jedinou, zato však úplne zásadnou vecou, ktorá ma núti premýšľať o tom, či si v budúcnosti neurobím radosť a namiesto Airu opäť nesiahnem po modeli z radu Pro. Príplatok je tu síce značný aj za základný model, avšak rozdiel medzi displejmi MacBooků Air a Pro je natoľko výrazný, že ho skrátka nemožno len tak pri výbere Macu prehliadnuť a mávnuť nad ním rukou.
Všetko je o výkone
M3 Max so 16 jadrami CPU, 40 jadrami GPU, 16 jadrovým Neural Engineom a 128 GB operačnej pamäte. Tak takto nekompromisné srdce bije v útrobách tohto stroja, z čoho je asi každému jasné, že výkonnejší laptop by ste vo svete hľadali ťažko. To je síce na jednu stranu fascinujúce, na stranu druhú ma to však postavilo do extrémne zložitej úlohy vo forme pokúsiť sa aspoň nejako tento výkon otestovať.
Napriek tomu, že absolútne nie som cieľovkou podobne výkonnej konfigurácie, snažil som sa vymyslieť test, ktorý by aspoň trochu ukázal, čo v tomto Macu je. Moje testovanie spočívalo konkrétne v benchmarku CPU cez Geekbench 6, ďalej potom v exporte videa v DaVinci Resolve a nakonecv prevádzke gpt4all. A musím povedať, že vo všetkých prípadoch Mac zabodoval.
Čo sa týka Geekbench 6, v tom dosiahol MacBook Pro konkrétne 3225 bodov na jedno jadro a 21222 bodov na viac jadier, čo je naozaj úchvatné skóre. Veď MacBooky Pro s M2 Max predstavené tento rok na jar dosahovali na jedno jadro bicykli 2600 bodov, na viac jadier potom zvládali získať maximálne necelých 15000 bodov. Nebojím sa tu teda hovoriť o skokovom náraste. Skoro až neuveriteľné je potom to, že M3 Max čiastočne prekonáva z hľadiska CPU v Geekbench 6 i M2 Ultra, teda donedávna suverénne najvýkonnejší čip Apple Silicon. Ten totiž zvláda na jedno jadro „len“ niečo okolo 2650 bodov, zatiaľ čo na viac jadier sa potom pohybuje okolo 21000 bodov (teda na úrovni M3 Max). Inými slovami, z hľadiska CPU sa MacBook Pro (teda notebook!) dokáže vyrovnať pracovným staniciam vo forme Macov Studio či Macov Pro. Neviem ako vám, ale ma osobne túto skutočnosť skoro až hlava neberie. Práve Mac Pro pre mňa totiž bol donedávna brutálneho výkonu v neprenosnom tele a teraz tu pred sebou mám laptop, ktorý v pohode strčím aj do malej tašky a ktorý je z hľadiska CPU porovnateľný práve s Macom Pro.
Druhá časť testu sa točila okolo vyššie spomínaného DaVinci Resolve a exportu videa s miernymi úpravami farieb. Exportované bolo konkrétne video s dĺžkou 1 minúty z iPhone 15 Pro natočené v ProRes 4K v 24fps, pričom bolo exportované do 4K 24fps h265. Na export stačilo stroju iba 9 sekúnd, pričom pri práci s videom sa Mac absolútne nesekal, bol schopný de facto v reálnom čase zobrazovať mnou nastavené úpravy a celkovo bežal úplne fantasticky. Len pre zaujímavosť som rovnaký test vykonával simultánne aj na MacBooku Air M1, ktorému síce trval export „len“ dvojnásobok času, ale tiež sa pristane dodať, že pri práci s videom už bolo poznať znateľné spomalenie softvéru, pričom pridanie multicam či efektov už bolo pre Air de facto instantnou smrťou, zatiaľ čo Pro si „jazdilo“ svoju krasojazdu veselo ďalej. A vlastne o tej celý tento počítač je. Hoci jeho výkon využije naplno len málokto (myslené úplným vyťažením procesora softvérom), práve jeho neuveriteľné množstvo je zárukou toho, že stroj pobeží spoľahlivo aj v situáciách, keď už na to ostatní skrátka nemajú alebo sa minimálne už začínajú zadýchávať. Skrátka a dobre, z M3 Max srší istota, ktorú cítite a oceníte.
Okrem videa z iPhonu som sa v DaVinc Resolve pohral taktiež s videom natočeným z RED kamier, ktoré je na stránkach RED k dispozícii zadarmo. Konkrétne sa jednalo o video v 8K rozlíšení v 96fps, hoci bohužiaľ bezplatná verzia DaVinci Resolve ponúka podporu len pre 4K 60fps. Aj toto rozlíšenie ale krásne ukázalo, aký silný M3 Max v MacBooku Pro je. S videom som sa na ňom totiž mohol hrať úplne podľa ľubovôle bez toho, aby sa pri Macu objavovalo čo i len najmenšie kosenie a čo viac, neroztočili sa ani ventilátory. Písať sem, že to isté video spustené na MacBooku Air M1 ho prakticky znefunkčnilo kvôli brutálnym zásekom je potom asi zbytočné.
Posledný test CPU sa skladal z gpt4all, čo je možnosť rozbehnúť si chatgpt lokálne. Veľmi zjednodušene je možné funkčnosť tejto „veci“ popísať tak, že k funkčnosti využíva nejaký dataset, ktorý si vyberiete podľa zamerania toho, čo práve chcete vykonávať, z ktorého následne všetky výpočty pre generovanie chatu vykonáva lokálne. Rýchlosť, s ktorou som sa tu stretol, mi skutočne vyrazila dych. Zatiaľ čo MacBook AIr M1 zvláda nejakých 12 až 13 tokenov za sekundu, MacBook Pro M3 Max sa dostával na 55 až 60 tokenov. Bavíme sa teda o päťkrát vyššej rýchlosti, ktorú už skrátka spoznáte chtiac nechtiac.
V rýchlosti som vykonal aj test diskov a to konkrétne cez aplikáciu Blackmagic Disk Speed Test. Výsledky testu si môžete pozrieť vo screenshotu nižšie. Asi neprekvapí, že sú vskutku pôsobivé.
Ako som už niekoľkokrát písal vyššie, plne si uvedomujem, že cieľovou skupinou tohto stroja nie som a je mi teda aj jasné, že som mu v teste zatopil veľmi pravdepodobne len minimálne. Avšak aj z toho mála, čo mi stroj ukázal, chápem, ako veľmi „ustrelený“ z hľadiska výkonu je. Toho je totiž skrátka toľko, že vám poskytne pri práci istotu vo forme plynulosti, spoľahlivosti softvérov a zároveň perfektnú rýchlosť všetkého, na čo si len spomeniete. Je to holt to najlepšie, čo Apple doteraz v laptopoch predstavil a je to sakra poznať. Viac jednoducho nie je.
Viac sa toho (papierovo) nezmenilo a vlastne ani nebolo treba!
Jesenná generácia MacBooků Pro je bezpochyby primárne o výkone vďaka čipom M3, M3 Pro a M3 Max, pričom druhým upgradom je monitor a tretím potom nová farebná varianta, ak ju budeme stavať na rovnakú úroveň ako prvé dve menované veci. Keď som na úplnom konci krátko po 1 hodine ráno, keď Apple tieto stroje predstavoval, sedel v tme vo svojej pracovni pred žiariacim Macom v snahe napísať na článok o predstavení na náš magazín, hlavou sa mi naháňalo, či je zo strany Applu vôbec možné predstaviť len takto minimale aktualizovaný počítač. Táto myšlienka mi potom v hlave zostala aj ďalších pár dní po predstavení a držala sa ma vlastne až do chvíle, kým mi tento MacBook dorazil na otestovanie. A trúfnem si povedať, že potom som to všetko pochopil. Apple si takto zdanlivo nepatrne aktualizovaný MacBook Pro môže dovoliť predstaviť z úplne jednoduchého dôvodu - vypiloval u neho totiž vlastne len to, čo v danej chvíli dávalo zmysel zlepšovať. Zvyšok stroja je totiž na takej vysokej úrovni, že tu skrátka nie je veľmi čo vymýšľať.
Fotogaléria
Rozhodne nepatrím medzi tých, ktorí Apple za všetko bezhranične chváli, čo napokon potvrdzuje aj množstvo kritických článkov na našom magazíne z môjho „pera“. Tu ale skrátka nie je čo kritizovať, teda presnejšie povedané pri mojej konfigurácii. Napríklad reprosústava skladajúca sa zo šiestich reproduktorov s woofermi v antirezonančnom usporiadaní a podporou širokého stereo zvuku znie tak, ako podľa môjho názoru žiadna iná, ktorú v laptope nájdete. Zvuk stroja je jedným slovom pohlcujúce a doslova vás donúti odhodiť slúchadlá a konzumovať ho bez ostychu pekne nahlas ideálne niekde v pokojnom prostredí, ktoré nechá vyniknúť jeho prenosti, hutnosti a prirodzenosti. A to píšem ako človek, ktorému spadla pred pár rokmi čeľusť z reproduktorov 16“ MacBooků Pro s Intelom, ktoré boli taktiež na svoju dobu úplne neskutočné a keď som si na nich púšťal napríklad Nothing Else Matters od Metallicy, mal som zimomriavky. Keď si ten istý song pustím teraz na MacBooku Pro M3 (Max), zážitok z neho je doslova elektrizujúci. Proste fantázie!
A v rovnakom duchu, hoci samozrejme s oveľa menším nadšením, by som mohol vlastne pokračovať aj ďalej. Napríklad taká portová výbava je za mňa vybraná taktiež úplne ideálne a nemyslím si, že by bolo treba ju akokoľvek rozširovať či naopak krátiť. Len pre zaujímavosť, keď Apple MacBooky Pro so staronovými portami v roku 2021 ukázal, veľmi som nechápal, prečo nenasadil aj USB-A. Keď sa však spätne zamyslím nad tým, čo s USB-A sa mi vlastne odvtedy dostalo do rúk a dávalo by zmysel to zapojiť práve do Macu, úprimne neviem. Všetky externé disky, ktoré som mal možnosť testovať pre recenzie, vždy disponovali kvôli maximalizáciu rýchlosti rozhraním USB-C, rovnako ako napríklad NAS stanice, huby a tak podobne. A dokonca ani flashky ku mne v USB-A už dlho nedoputovali, pretože ich nahradili tie s USB-C, ale oveľa viac potom skôr internetové úložiská a cloudové služby, ktoré fyzické nosiče do značnej miery vykorenili.
Neuráža ma v žiadnom prípade ani výdrž na batériu. Apple na svojom webe píše konkrétne o 12 hodinách bezdrôtového prehliadania webu, čo je len pre zaujímavosť o 3 hodiny menej ako koľko by mal zvládnuť MacBook Air M2 a M1. Výsledok je ale taký, že keď som MacBook Air za Pro v posledných dňoch vymenil a pracoval som na ňom tak, ako som zvyknutý, čo obnáša vo veľkej miere práve prehliadanie internetu, dostal som sa na tie isté, ak nie ešte lepšie hodnoty, než na ktoré som zvyknutý. Celodennú prácu teda na tomto stroji zvládnete ľavou zadnou a výrazne viac od neho snáď ani nikto nečaká.
Trochu tej kritiky si však napriek tomu neodpustím, hoci sa netýka priamo mojej konfigurácie, ale základného MacBooku Pro M3. U neho totiž jednoducho stále nedokážem pochopiť, prečo dostal do vienka len 8GB RAM, keď si zaňho Apple účtuje dobrých 50 000 Sk. Chápem, že sa jedná o vstupné zariadenie do sveta MacBooků Pro a tak k nemu aj Apple pristupuje, ale sakra, za 50 000 Sk by som tu minimálne 16GB RAM čakal. Veď za cenu jedného MacBooku Pro M3 zoženiete bez problému dva MacBooky Air M1 či s trochou šťastia aj dva M2. Bavíme sa teda o skutočne vysokej sume, ktoré by za mňa mali zodpovedať špecifikácie – a to sa tu úplne nedeje. A slová Applu o tom, že 8GB RAM pri Macu sú ekvivalentom k 16GB RAM pri Windows brať do úvahy príliš nechcem, pretože som sám dôkazom toho, že aj pri kancelárskej práci dokáže byť 8GB RAM na Airu limitujúcich a ja by som tak pokojne zniesol práve 16GB RAM. Toto skrátka zamrzí.
Resumé: To najlepšie pre náročných
Krok dopredu, ako sa patrí. Tak presne takto by som v krátkosti zhodnotil to, čo sa Applu u tohtoročných MacBooků Pro podarilo a vlastne myslím, že takéto hodnotenie aj celkom stačí. To preto, že sa bavíme o stroji, u ktorého jeho majiteľ vie, prečo si ho kupuje, respektíve z akého dôvodu. Akékoľvek hodnotenie z mojej pozície je teda celkom zbytočné a skôr než presvedčí cieľovú skupinu týchto strojov ku kúpe ich priblíži tým užívateľom, pre ktorých sú svojimi špecifikáciami skoro ako z inej planéty. A že viem, o čom hovorím. Veď ako som už písal niekoľkokrát vyššie, do druhej skupiny sa radím aj ja sám a nestydím sa za to. Napriek tomu však môžem rozhodne povedať, že som si testovanie tejto beštie nesmierne užil a som rád, že aj človeka, ktorý nie je jej cieľovou skupinou, dokáže niektorými prvkami zaujať a to tak výrazne, že musí pred Applem šmyknúť. Takže milý Apple, ja pred tvojím počítačovým umom hlboko šmykám a veľmi sa teším na to, čím ma potešíš u MacBooků Air budúci rok!
To sa číta samo :) bravo Jirka, vďaka za priblíženie niečoho, čo si síce tiež nikdy nekúpim, ale o to viac ma zaujíma pohľad niekoho ako som ja
Je v článku.
Môžem potvrdiť, je to paráda :-) Veľká spokojnosť