Niekto má pojem „mimozemský život“ spojený s ET alebo šedivákmi zo seriálu Akta X, niekto v neho bezvýhradne verí. Pravdou je, že oblasti mimo našej planéty sú natoľko rozsiahle a natoľko nepreskúmané, že je ťažké možnosť takého života jednoznačne potvrdiť či vyvrátiť. Čo môže v tomto smere urobiť umelá inteligencia?
Podľa najnovších výskumov univerzity v britskom Plymouthe môže umelá inteligencia pomôcť astronómom s pátraním po mimozemskom živote. Vedci v súčasnosti usilovne pracujú na „výcviku“ takzvaných umelých neuronových sietí (ANN) na predpovedanie pravdepodobnosti výskytu života na iných planétach. Sľubujú si od toho predovšetkým určenie ďalších cieľov budúcich vesmírnych misií. Výsledky práce by mali byť zverejnené v priebehu dneška na European Week of Astronomy a Space Science v Liverpoole.
„Aktuálne nás tieto siete (ANN) zaujímajú kvôli možnému hypotetickému sledovaniu exoplanetových systémov inteligentným medziplanetárnym zariadením,“ uviedol Christopher Bishop, výskumný pracovník Centra robotiky a neuronových systémov na univerzite v Plymouthe.
Siete ANN predstavujú výpočtový systém, schopný napodobňovať procesy učenia, odohrávajúce sa v ľudskom mozgu. Obzvlášť užitočné sú tieto siete v prípade identifikácie zložitých vzorcov v obrovskom množstve údajov, čo je úloha, ktorá môže byť pre „ľudských“ vedcov predovšetkým časovo veľmi náročná. ANN, ktorá by dokázala predpovedať obývateľnosť väčšieho množstva planét, by tak mohla vedcom ušetriť čas a pomôcť im sústrediť sa len na tie najsľubnejšie ciele.
Tím z plymouthskej univerzity naučil príslušnú neuronovú sieť klasifikovať planéty do piatich rozdielnych kategórií podľa toho, či sa viac podobajú súčasnej Zemi, predchádzajúce Zemi, Marsu, Venuši alebo Titánu – najväčšiemu mesiacu planéty Saturn.
Spoločnou vlastnosťou menovaných prostredí je ich kamenistý povrch a atmosféra. Popri Zeme predstavujú Mars a Titan jedny z najsľubnejších cieľov pri hľadaní mimozemského života v rámci našej slnečnej sústavy. Podľa niektorých vedcov môže aj Venuše napriek vysokej teplote ponúkať vhodné podmienky pre život.
Vedci zásobili príslušné siete výsledky pozorovaní z vyššie uvedených prostredí a potom ich požiadali o klasifikáciu za použitia meraní „pravdepodobnosti života“. Vďaka týmto dátam potom siete môžu preberať dáta z ďalších prostredí a zisťovať možnosť výskytu života v nich.
„S ohľadom na doterajšie výsledky môže byť táto metóda mimoriadne užitočná pri kategorizácii odlišných typov exoplanét za použitia výsledkov z pozemných observatórií a observatórií blízkych Zemi,“ uviedol Angelo Cangelosi, vedúci projektu.
Vedci dúfajú, že sa ich technika ukáže ako užitočná obzvlášť v chystaných vesmírnych misiách, ako je napríklad Ariel Space Mission Európskej vesmírnej agentúry.
Zdroj: Newsweek
