Ak ste si mysleli, že sú Macy úplne dokonalé počítače, ktoré sa nikdy nemôžu zaseknúť, hneď na úvod tohto článku vás najskôr rozosmutním. Áno, aj Macy sa totiž dokážu zaseknúť a hoci sa to nestáva nejako často, z času na čas dokáže poriadny zásek naozaj potrápiť. Keď už sa tak totiž stane, počítač „neodsekne“ nič iné ako reštart vykonaný podržaním zapínacieho tlačidla. A prečo o takej banalite a zároveň veci, ktorá dokáže naštvať, píšem? Pretože aj na reštarte zaseknutého Macu sa dá nájsť všeličo pozitívne. Napríklad to, v akom stave sa vám počítač po opätovnom spustení vlastne privíta.
Na mysli teraz samozrejme nemám skutočnosť, že sa spustí bez záseku, ale to, že v prípade mnohých aplikácií vďaka automatickému priebežnému ukladaniu neprídete o svoju prácu, ale naopak v nej môžete pokračovať po reštarte prakticky tam, kde ste skončili. A to často doslova. Aplikácie, ktoré ste pred reštartom nevypli, totiž spravidla nabehnú po štarte opäť v podobe, v ktorej ste ich „opustili“, a to aj s obsahom vo vnútri. V mojom prípade tak napríklad po nabehnutí systému po reštarte vidím Pages s rozpísaným článkom, ktorý som práve kvôli zaseknutiu počítača nemohol dokončiť ani ručne uložiť.
Fotogaléria
Aby som ale zostal nohami na zemi, nie je to úplne kúzelná palička, ktorá by fungovala stopercentne za všetkých okolností. Veľa záleží na tom, akú aplikáciu používate. Tie od Applu majú automatické ukladanie aj obnovu stavu zvládnuté výborne, pri aplikáciách tretích strán už to ale taká istota byť nemusí. Rovnako platí, že pri naozaj tvrdom páde systému môžete o pár posledných sekúnd práce prísť. Nie je to časté, ale stať sa to skrátka môže. A občas sa tiež stane, že sa niektoré aplikácie po reštarte skrátka neotvoria alebo nenaskočia presne tam, kde skončili.
Vo výsledku to ale nič nemení na tom, že práve tieto drobnosti robia z macOS systém, ktorý sa vám snaží vyjsť maximálne v ústrety. A aj keď sa niečo pokazí, vo väčšine prípadov vás nenechá v štichu. Jasne, podobné funkcie dnes ponúkajú do určitej miery aj Windows, najmä v kombinácii s modernými aplikáciami a cloudem, lenže tam to stále pôsobí skôr ako vlastnosť konkrétnych programov a zároveň tu nie je spoľahlivosť daného riešenia taká vysoká. Na Mace je to naopak oveľa viac prirodzená súčasť celého systému, ktorá funguje tak nejako automaticky na pozadí.
A práve toto je presne ten detail, ktorý človek začne oceňovať až vo chvíli, keď ho potrebuje. Pretože keď sa vám počítač uhryzne v tú najmenej vhodnú chvíľu a vy sa po reštarte vrátite späť k svojej práci takmer bez straty, zrazu vám dôjde, že aj taká „maličkosť“ má vo finále oveľa väčšiu hodnotu, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
