Snáď nie je pochybné, že sa z obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou stala vojna technologická. Obe mocnosti sa snažia prichádzať s inovatívnymi a revolučnými riešeniami, ktoré im pomôžu predohnať zvyšok sveta a nastoliť domin.anci. Nedávne rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa navyše rozvírilo vody, najmä kvôli obštrukciám týkajúcim sa potenciálneho zákazu TikToku v Spojených štátoch. Hoci štátnici tento krok prisudzujú zvyšujúcemu sa napätiu a ohrozeniu národnej bezpečnosti, Čína to takto nevidí a naopak podobné provokácie vníma ako pokusy nahradiť čínske technológie tými americkými, ktoré znížia vplyv východu. Spoločnosť ByteDance síce rokuje s Microsoftom o kúpe tamojších operácií, vďaka čomu by aplikácia mohla naďalej nerušene fungovať, ale to sa Číne pochopiteľne nepáči a je možné, že sa pokúsi vybiť zlosť na najväčšom západnom technologickom gigantovi pôsobiacom v krajine, teda Applu.
Nelichotivo sa na adresu Donalda Trumpa aj celých Spojených štátov vyjadrili aj dva čínske denníky, podľa ktorých bolo rozhodnutie trochu cez čiaru a občania žiadajú nejakú formu odplaty. Dalo by sa síce argumentovať tým, že je Čína známa svojím špehovaním a fušovaním do fungovania západných systémov, rovnako tak podľa bezpečnostných expertov hrozilo zneužitie aplikácie pre propagandu, ale napriek tomu ide len o ďalšie priliatie oleja do ohňa už aj tak pekne nažhavených vzťahov medzi oboma mocnosťami. Podľa tamojších denníkov má krajina mnoho spôsobov ako sa proti rozhodnutiu ohradiť a môže západným spoločnostiam podnikajúcim v krajine pekne zakúriť, najmä potom Applu. Neľúbo sa vyjadrili aj užívatelia gigantickej sociálnej siete WeChat a Weibo, kde kvitovali odplatu Číny a nutnosť zasiahnuť proti šikanovaniu zo strany Spojených štátov. Ak teda niečo Donald Trump dokázal, tak maximálne to, že utvrdil čínskych občanov v pohŕdaní západom a nacionalizmu.
Mohlo by vás zaujímať
K celej situácii sa vyjadril aj komentátor John Gruber, podľa ktorého je Apple prvá na rane a reálne hrozí, že sa Čína pokúsi o to isté, čo predviedla americká vláda. Hoci tak pravdepodobne nedôjde k obmedzovaniu predajov, či snáď napadnutiu tamojších jablčných služieb, v prípade App Storu by sme si tak istí neboli a je dosť možné, že sa vláda pokúsi utiahnuť reťaz pomocou ďalších regulácií. Rovnako tak by si Čína mohla vybiť zlosť aj na iCloudu, ktorý ide ruka v ruke s iPhonmi. Zároveň je nutné podotknúť, že Číne nejde tak celkom o obmedzovanie západných korporácií podnikajúcich v krajine, ale skôr o zosmiešnenie ich integrity a ponúknutie akejsi alternatívy, ktorá uspokojí dopyt a zároveň ukrojí časť podielu západným spoločnostiam. Tak či onak, na finálne rozhodnutie si ešte počkáme.
Len rúra sa môže dožadovať zverejnenia dôkazov zo zdrojov tajných služieb, ani Microsoft, AVAST či Eset nezverejňuje informácie, ktoré by informovali hackerov, čo sa o nich vie a aké protiopatrenia môžu očakávať.
Trollovia tu zrejme budú donekonečna podsúvať rôzne pochybné analógie s kauzou Huawei, tie však napospol krívajú na obe nohy. Samozrejme, aj aplikácia Apple ČI Microsoft (ako každý softvér či hardvér) obsahujú tzv. „backdoor“, slúžiaci k servisnému prístupu (ktorý môže byť aj zneužitý)… V prípade Huawei ide o niečo iné. Ide totiž hlavne o to, kto prístupom disponuje!
Jednoznačným dokladom nepochopenia nebezpečenstva nekritickej sinofílie a ilúzií o mierumilovnej Ríši stredu sú zľahčujúce a spochybňujúce komentáre hlupákov ku kauze Huawei. Priliehavou analógiou by však bolo, ak by svetové vlády a firmy nakupovali v predvečer II. svetovej vojny komunikačné zariadenia od nacistického Nemecka či Japonska.
Len hlupák môže veriť úsmevnej báchorke, že Huawei môže „vzdorovať pokusom o zasahovanie do svojej činnosti“ zo strany čínskej tajnej služby a armády (ktorá koordinuje kybernetickú špionáž a je pod absolútnou kontrolou komunistického režimu, úhlavného nepriateľa Západu nemá žiadny vplyv ÚV KSČ ani ŠtB“ :) Však príznačné je už to, že zakladateľ spoločnosti Žen Čeng-fej je bývalý dôstojník armády a dlhoročná predsedníčka spoločnosti Sun Ja-fang pracovala pred nástupom k Huawei na Ministerstvu štátnej bezpečnosti (analógiu máme v ruskej softvérovej spoločnosti Kaspersky Lab – na Západe tiež podozrievanej zo spolupráce s ruskými tajnými službami – ktorej zakladateľ Jevgenij Kasperskij bol absolventom špionážnej akadémie, školy sovietskej rozviedky KGB).
A ak notorickí klamári ako súdruh Filip alias agent Falmer alebo čínsky maskot Zeman vyhlásia, že ide o „umelú kauzu“ alebo „konšpiráciu obchodných konkurentov“, je to de facto svedectvo dosvedčujúce, že Huawei nemá čisté svedomie.
Pravdu majú však komentátori, označujúci kauzu Huawei za kauzu politickú. Akýkoľvek čínsky koncern nemôže byť považovaný nielen za štandardného obchodného partnera, ale ani za rýdzo ekonomický subjekt.
V prípade maoisticko-konfuciánskej despócie - ktorá je založená na absolútnej kontrole všetkých segmentov spoločnosti i ekonomiky komunistickými úradmi a ich tajnou službou, medzinárodnej špionáži a masovom lúpení cudzích patentov, kopírovaní zahraničných technológií a zaplavovaní svetového trhu falzifikátmi - je obozretnosť i podozrenie z podvratnej činnosti čínskej firmy na mieste. Nie je žiadnym tajomstvom, že čínske tajné služby a bezpečnostné zložky disponujú 100-násobne väčším počtom pracovníkov ako USA a EÚ dohromady a napr. hackerské skupiny sú nimi priamo úlohované (rovnako ako v prípade ruskej „trollej fabriky“ / tzv. Agentúry pre výskum internetu) .
A propos: Nejde ani tak o samotné mobily, ako o sofistikované technológie pre servery, dátové centrá a cloudové služby (procesorové čipy, ktoré môžu slúžiť ako zadné dvierka do zahraničných firemných aj vládnych počítačových sietí).
Veď každý ajťák vie, že súčasťou každého softvéru či hardvéru sú tzv. „zadné vrátka“ (backdoor), ktoré sú využívané napr. pre servisný prístup, ale môžu byť aj zneužité. Preto veľmi záleží na tom, KTO má k týmto „zadným vrátkom“ prístup.
Ak niekto nevidí rozdiel napríklad medzi americkou firmou Apple ČI Microsoft a firmou čínskou, sídliacou v krajine, kde každý sektor spoločnosti je podriadený kontrole komunistickej strany a jej tajnej služby, potom mu nikto oči neotvorí. Prirovnávať pôsobenie západných (európskych, amerických, japonských) a čínskych spoločností a rizikovosť ich produktov je irelevantné. Nielen preto, že som ešte napríklad nepočul, že by americké firmy kradli a kopírovali čínske patenty a pašovali kópie čínskych výrobkov do celého sveta.
Rozhodli sa „obchodovať s diablom“ (napr. stiahnutím aplikácií z Applestoru umožnujúcich Číňanom neobmedzene surfovať po internete), tak nech si teraz nestžujú že je diabol svine.
Nikto ich ku kšeftom s Komoušoma nenútil.