Muž ktorý stojí za filmom Steve Jobs ako scenárista nie je nikto iný ako Aaron Sorkin, ktorý stojí za filmy ako Newsroom, Západné krídlo, The Social Network alebo napríklad Pár správnych chlapov. Práve vďaka Sorkinovi sú vo filme scén, ktoré tu sú a mnoho ľudí si istý, prečo volil práve tieto scény. Na to a aj mnoho ďalších vecí získate odpovede z exkluzívneho rozhovoru, ktorý sme získali vďaka spolupráci so spoločnosťou Bontonfilm, ktorá uvedie už 16. 3. 2016 DVD a Blu-ray disky s filmom Steve Jobs v ČR a SR.
Ako ste pristupovali k biografii Waltera Isaacsona „Steve Jobsako zdroja informácií pre tento film?A ako blízko si myslíte, že má filmový charakter Steva Jobsa ku skutočnej postave Steva Jobsa?
Kniha "Steve Jobs“ je vo svojej vnútornej podstate kus rýdzej, starostlivo a dlho spracovávanej žurnalistiky z pera prvotriedneho novinára – Walter je bývalý šéf CNN a bývalý šéfredaktor čas. Walter musel byť objektívny. Ja som si mohol dovoliť byť subjektívny, pretože mojím cieľom bolo umenie. Toto je môj obraz komplikovaného muža a jeho vzťahov. Všetci, ktorí spolupracovali na filme, pridávali svoje subjektívne interpretácie – Danny Boyle, Michael Fassbender, výtvarník Guy Dyas, hudobný skladateľ Daniel Pemberton, strihač Elliot Graham a desiatky ďalších.
Danny a ja sme boli skalopevne presvedčení, že nehľadáme stelesnenie Steva Jobsa, stelesnenie Steva Wozniaka, stelesnenie Johna Sculleyho. Ako som už povedal, film Steve Jobs sa prezentuje ako obraz, a nie ako fotografia. Jediná udalosť, ktorá sa konala rovnako ako v skutočnosti, bolo predvedenie Macintosha, kedy sa nepodarilo, aby Mac povedal „Ahoj“ akcionárom. Ďalšie dve začatia sa uskutočnia, ale na rôznych miestach, a som si istý, že v skutočnosti sa všetko odohralo úplne inak, než ako som si predstavoval. Všetky udalosti, ktoré sa točili okolo týchto začatí, sú mojím splynutím konfliktov, ktoré som vybral, aby ukázali Stevov život, zhustené do 40 minút reálneho času.
Dúfam, že postava Jobsa zanechá dojem nesmierne komplikovaného a brilantného človeka, hlboko chybujúceho, ktorý ale napriek tomu sníval vo veľkom a dokázal vyburcovať ostatných k obrovskému výkonu. Nakonec dúfam, že v ňom diváci uvidia aj človeka, niekoho, kto by zrejme mohol byť šťastnejší, keby si nemyslel, že láskavosť a genialita sú binárne.
Môžete povedať niečo viac o unikátnej štruktúre filmu? Ako vám a Dannymovi Boyleovi umožňuje rozprávať príbeh, ktorý chcete povedať? A ako ste svoj špecifický proces skúšania zahrnuli do rozprávania príbehu?
Ja som svojim založením skôr dramatik. Cítim sa najpohodlnejšie na klaustrofobických miestach, s tikajúcimi hodinami v jasne definovanom priestore. Myslel som si, že by bolo zaujímavejšie, ak hlavná postava bola sledovaná počas troch zlomových bodov vo svojej kariére. Takže som to navrhol a studio mi to posvätilo.
Pri prechádzaní Isaacsonovej knihy, a tiež v rozhovoroch so Stevom Wozniakom, Joannou Hoffman, Johnom Sculleym, Andym Hertzfeldom, Lisou Jobs a Chrisann Brennan, som objavil päť kľúčových medziľudských konfliktov v Stevovom živote a našiel spôsob, ako ich spojiť s uvedením jeho produktov. Všetky moje myšlienky sú domnienky založené na Walterovej knihe a zároveň na informáciách, ktoré som zhromaždil prostredníctvom osobných rozhovorov s kolegami a rodinou Steva.
Výsledný stoosemdesiatdvojstranový scenár je postavený na dialógu. To by mohlo vyzerať ako nepreniknuteľná džungľa výziev pre väčšinu režisérov, ale Danny Boyle sa tejto úlohy veľmi rád ujal. Sformoval slová zo scenára ich do niečoho neuveriteľne filmovo i vizuálne fascinujúceho. Dokáže vziať niečo tak zdanlivo obyčajného ako je ladenie hlasového záznamu a natočí to tak, ako ostatní režiséri natáčajú akčné sekvencie.
Natáčali sme každú sekvenciu ako samostatný film, chronologicky, v rôznych lokalitách. Produkcia počítala s tromi týždňami skúšania pred samotným natáčaním prvej časti – s následnými blokmi dvoch týždňov skúšania pred časťou druhou a treťou. Mali sme pocit, že toto dá hercom možnosť nielen sa naučiť dialóg, ale aj zvládnuť jazyk.
Steve úprimne veril, že jeho metódy dostanú z ľudí, ktorých zamestnáva, to najlepšie. Často vracal prvý návrh so slovami: "Môžete to urobiť lepšie. Urobte to znova." Potom, čo dostal druhú verziu, vrátil ju a povedal: "Môžete to urobiť lepšie. Urobte to znova." Trikrát, štyrikrát. V skutočnosti sa nikdy nepozrel na prvú, druhú, tretiu ani štvrtú verziu. Jeho očakávania – nie vždy opodstatnené – bolo, že ktokoľvek to môže urobiť lepšie. To sa môže zdať neznesiteľné, ale je to vlastne veľký dar mať niekoho, kto vás podnecuje k tým najlepším výsledkom. V tomto ohľade bol úspešný. Ale myslím, že neobľúbené spôsoby jeho správania mali viac čo do činenia s jeho osobnosťou ako s jeho snahou dostať z ľudí to najlepšie. Hoci mohol poznať aj iné manažérske stratégie, napriek tomu dosiahol to, o čo mu išlo.
Woz má vo filme repliku: „Tvoje výrobky sú lepšie ako tie, brácho“, a Steve odpovedá: „A to je ten nápad, brácho“. Proč bolo pre vás dôležité zahrnúť túto výmenu názorov?
Umelci vkladajú lepšie verzie seba samých do svojich výtvorov. Snažíme sa nájsť určitú dokonalosť, ktorá v živote nemôže existovať, a to je presne to, čo sa Steve snaží dosiahnuť svojimi produktmi. Steve sa veľmi nahnevá už v 70. rokoch, kedy Woz hovorí: „Počítače nie sú maľby“. To naznačuje, že to, čo Steve vytváral, nebolo umenie, a jeho to rozzúrilo. Kľúčovou motiváciou je jeho túžba vykompenzovať svoje osobné nedostatky tým, čo svetu prinesie. Myslím, že počas svojho života Steve vždy hľadal kontrolu - od začiatku svojho života nemal rád veci mimo kontroly. Svízelná história jeho adopcie na neho mala vplyv po zvyšok jeho života. Celý jeho tvorivý život bol krížovou výpravou za kontrolou, snahou, aby všetko bolo vždy pod kontrolou, o čom sa domnieval, že zaistí, aby jeho výrobky ukazovali jeho lepšie ja.
Čo môže tento film povedať o sile vízií jedného človeka, o amerických ambíciách ao podnikaní vo všeobecnosti?
Steve Jobs možno bol jedným z posledných veľkých vynálezcov v tejto krajine. Snažil sa vytvoriť to, čo mnohí v tom čase považovali za vzdušné zámky. On vyvinul to, čomu sa hovorilo „oblasť skreslenej reality“, a ktorá mu dobre slúžila. On vzal dizajnéra alebo inžiniera a povedal: „Chcem, aby toto zariadenie bolo takto veľké, a chcem, aby bolo schopné urobiť TOTO". Vývojár sa mohol brániť, že v tej veľkosti to skrátka nie je možné, alebo možno keby naozaj chcel, aby to takto fungovalo, muselo by byť zariadenie inej veľkosti. Jeho odpoveď bola niečo v zmysle: "Tak to si ignorant, nevieš, čo robíš, a ja si nájdem niekoho iného, kto dokáže urobiť to, čo chcem". A nakonec ten človek dokázal to, u čoho by všetci ostatní povedali, že to urobiť nejde.
Vo filme sa mnohokrát vynorí Stevova otázka „Čože to presne robíš?". Nevedel ani písať kódy. Nebol ani vyštudovaný inžinier, ani počítačový špecialista. Nebol nikto, žiadnym "nástrojom" v orchestri... ale stál na čele skupiny kreatívne mysliacich ľudí, a bol dokonalým dirigentom.
