Zoznam
Film Steve Jobs sa objaví už 16. 3. 2016 na DVD a Blu-ray diskoch v ČR a SR a veríme, že práve čitatelia LsA ho rozhodne nevynechajú. Hlavná rola v tomto filme patrí hercovi, ktorý rozhodne patrí do prvej ligy. Michael Fassbender stvárnil rolu Steva Jobsa a my máme možnosť vďaka exkluzívnej spolupráci so spoločnosťou Bontonfilm, ktorá film Steve Jobs uvedie na DVD a Blu-ray priniesť rozhovor s hlavnou hviezdou filmu Steve Jobs!
Životopis Steva Jobsa od Waltera Isaacsona je obsiahla kniha o 570 stranách a nasleduje autorove diela o Albertovi Einsteinovi a Benjaminovi Franklinovi. Čo pomohlo Steva Jobsa a jeho úspechy dosadiť do takej váženej spoločnosti?
Jobsovou myšlienkou bolo, že počítače by mali byť pre bežných užívateľov, nielen pre nadšencov. Od samého začiatku bol pohltený konceptom počítačov ako intuitívnych objektov, ktoré by sme mohli používať, namiesto toho, aby nás desili. Tento príbeh je dôležitý, pretože Steve Jobs zmenil životy nás všetkých. On zmenil spôsob, akým svet funguje, spôsob, akým spolu vzájomne komunikujeme, ako sledujeme filmy, počúvame hudbu a kupujeme tovar. Niekto, kto mal taký vplyv, si zaslúži byť zobrazený.
Aaron Sorkin píše tak, ako písali veľkí hollywoodski spisovatelia ako Wilder a Hecht – rýchlo, zábavne a múdro. Čo ste si pomyslel o scenári, keď ste ho prvýkrát čítali?
To bolo 197 strán rýchlo plynúceho dialógu. Aaron píše s určitou kadenciou, takže som strávil veľa hodín prác so scenárom. Našťastie Danny dokázal predvídať a vytvoril priestor na skúšanie medzi natáčaním každej sekvencie, čo je dosť vzácne, nestáva sa to. Som za to naozaj veľmi vďačný, pretože bez toho by som nikdy nebol schopný v takomto tempe natáčať.
Ja si myslím, určité machiavellistické rysy u Jobsa boli. Boli niektoré povahové rysy jeho osobnosti kruté? Možno. Je nutné takto nadávať ľuďom? Možno nie... ale niekedy sú osobnosť a úspechy veľmi úzko prepojené. Niekedy ľudia potrebujú provokáciu a manipuláciu. Ako herec viem, že režiséri niekedy používajú rovnakú taktiku. Pokiaľ veľa pracujem, môže byť moja trpezlivosť rozhodne menšia, a tu je človek, ktorý pracuje mnoho, mnoho hodín, „od-nevidim-do-nevidim“. Myslím, že museli pracovať 20 hodín denne tri, štyri týždne priamo pred uvedením Macintosha. Pri každom podnikaní, pokiaľ sa zastavíte na príliš dlho, vás konkurencia predbehne. Steve Jobs si bol veľmi dobre vedomý toho, že treba ísť stále dopredu. Koľko dní voľna si ten človek vzal počas 40 rokov? Stavil by som sa, že veľa ich nebolo. Ak máte víziu, snažíte sa ju realizovať, a strávite zhruba 40 rokov tým, že túto víziu držíte pri živote a ženiete ju stále dopredu, je to celkom výkon. Bolo tam niečo, čo Jobsovi umožnilo neúnavne riadiť túto víziu dopredu po celé desaťročia. Niekedy môžu byť ľudia cestou ušliapaní.
Jeden z pôvodných členov vývojového tímu Macintosh povedal, že Jobs fungoval v rámci „oblasti skreslenej reality“ – čo znamenalo, že keď dostatočne dlho tvrdil, že obloha je zelená, všetci okolo neho tomu začali veriť. A teraz sa snažil o to isté, aby preniesol svoju myšlienku osobných počítačov do skutočnej existencie. Bol by schopný dosiahnuť to, čo dosiahol, bez takej sily vôle? Neviem. Ale zdá sa, že to bolo veľmi úzke spojenie - bol to zložitý človek.
To musel byť pravdepodobne ten najdlhší scenár, ktorý Danny Boyle kedy nakrúcal. Je známy svojim zmyslom pre silnú vizuálnu stránku príbehu. S čím Danny prispel do Sorkinovho scenára?
Danny je pozitívne naladený, plný energie a dokáže povzbudiť. Myslím, že tieto vlastnosti dokáže vpraviť aj do svojho príbehu. Energia, ktorú do filmu vnáša, je obzvlášť dôležitá, keď točíte niečo také - vo filme sa naozaj veľa hovorí, skoro celé dve hodiny. Danny vychádza z divadelnej histórie; tam tiež ako elév začínal, takže tomu skutočne rozumie. V mnohých ohľadoch je tento scenár poňatý ako divadelný príbeh. Často sa môže zdať, že postavy vstupujú do záberu akoby zo strán javiska, takže je zrejmé, že to bolo pojaté ako divadelná hra.
V Apple bolo považované za všeobecne známu vec, že iba jedna osoba sa mohla s Jobsom dohadovať a niekedy dokonca aj vyhrať – vedúca marketingu Joanna Hoffman. Aké bolo stvárnenie postavy Joanny v podaní Kate Winslet?
Myslím si, že Joanna mala na Steva celkom vplyv. Existuje filmový záznam o stiahnutí NeXTu potom, čo bol Jobs vylúčený z Apple, a na ňom môžete vidieť, že ona na neho neútočí. Ponecháva mu česť, a myslím, že Kate to dokázala vo svojom výkone zachytiť. Podľa toho, čo je vo filme, je Joanna jediná osoba, ktorá ho môže pritiahnuť späť. Energia, s ktorou sme pracovali, bola obrovská. Ona odhaľuje jeho ľudskú stránku, ktorú má, ale ktorá je pochovaná veľmi hlboko. Podľa mňa sa Steve takmer neustále stráži – občas to, povedzme, hraničí s poruchou. Má blok, ktorý mu znemožňuje prejaviť svoju zraniteľnosť alebo sa citovo otvoriť ľuďom. Videl som s ním pár rozhovorov, a to pomyselné brnenie mal stále na sebe. Priamo sa lesklo.
Musím povedať, že dlhujem Kate veľa aj za svoj vlastný výkon. Spomínam si, keď som dorazil na prvé čítanie [scenára] predtým, než sa začalo skúšať, ona už bola úplne dokonalou postavou, aj s týmto jemným prízvukom - jednoducho bezchybná. A ja som si pomyslel, „sakra, som v háji!“. Jej herecké schopnosti sú nevídané. Keď sa natáčalo, užili sme si veľa zábavy. Spoliehali sme jeden na druhého, čo je to, čo chcete, keď s niekým spolupracujete, chcete cítiť podporu od toho druhého. Chcete mať pocit, že vás ten druhý postrčí správnou cestou. Chcete mať pocit, že vás ten druhý vníma a reaguje na to, čo robíte, a nie aby bol rigidný a upnutý na rozhodnutia, ktoré urobil, ešte než prišiel na scénu. Kate je veľmi intuitívne, a po technickej stránke vynikajúce.
S ohľadom na predchádzajúcu spoluprácu s Aaronem bol Jeff Daniels pripravený hrať postavu Johna Sculleyho a držať krok so Sorkinovým scenárom? Čo bolo pre vás kľúčom k pochopeniu vzťahu medzi vašou a jeho rolou?
Je tu humor, a potom je tu Jeff Daniels. Má ten najlepší zmysel pre suchý humor, aký som kedy zažil. Čo priniesol, bola jeho neuveriteľná inteligencia. Už nejaký čas to robí: riadi divadelnú spoločnosť v Michigane a pozná všetky časti rozprávania. Rozpráva všetky tie nepatrné detaily, napríklad keď Jobs upíja víno, a Sculley ho pritom pozoruje. Sú to zaujímavé drobnosti, ktoré ale v skutočnosti dávajú vec do pohybu. Je vidieť, že v tom vzťahu sú veci oveľa zložitejšie, než ako sa javia na povrchu.
Myslím si, že Jobs bol k Sculleymu priťahovaný, pretože pochádzal z úplne iného sveta ako on. Ich svety nemohli byť odlišnejšie. Sculley pochádzal z veľmi privilegovanej vrstvy – East Coast, dobrá rodina, prestížne vzdelanie – a proti nemu Jobs, ktorý sa proti takým veciam búril. Ale hlboko vo vnútri bol rýdzi obdiv: vzhliadal k Sculleymu. To je vidieť na spôsobe Stevova obliekania pri začatí Apple – snaží sa napodobniť Johnov štýl.
Je to príbeh, ktorý vykresľuje niektoré rozpory v Stevovom vzťahu so Sculleym. Keď John priviedol Steva do vedenia Pepsi, videl Johnove prepychové, veľmi luxusné priestory, kam radoví zamestnanancaj nemali prístup. To Steva nahnevalo - nemohol pochopiť takú segregáciu v rámci spoločnosti. Na druhej strane, Stevovi sa páčilo, že John riadil Mercedes, že sa elegantne obliekal a mal dobrý vkus – to sa Jobsovi, ktorý miloval krásne predmety a špičkový dizajn, pozdávalo. Takže tam nejaká tá ambivalencia bola.
Ďalšou vecou bolo, že Jobs potreboval niekoho, kto by zvládol správnu radu Apple. Čo sa týka správnej rady, rešpektovala ho ako dosť nekonvenčného génia technického sveta, ale zistila dosť ťažké s ním rokovať – v očiach rady nebol vhodným adeptom na výkonného riaditeľa. Steve uvažoval tak, že Sculley by mohol ovládať správnu radu - mal ich rešpekt a mal svoje právomoci, ale Sculley nevedel nič o počítačoch, takže ním Jobs mohol manipulovať. Ale nevyšlo to. Macintosh bol začiatok akonec ich vzťahu.
Vzťah medzi Stevom Jobsom a Stevom Wozniakom, ktorého hrá Seth Rogen, je vo filme zobrazovaný veľmi detailne. Ten vzťah je očividne veľmi komplikovaný, ako už tvorivé partnerstvá bývajú. Ako vidíte ten vzťah vy? A ako sa pracuje so Sethom?
Myslím si, že Steve si uvedomoval, že v Steve Wozniakovi stretol niekoho zvláštneho. Vedel, že Woz[niak] pre neho bude ako auto, ktoré ho odvezie do sveta obchodu. Domnievam sa, že Steve Jobs bol skvelý predajca, veľký vyjednávač a tiež skvelý hľadač talentov. Steve Wozniak bol zjavne ten, kto mal know-how, pokiaľ ide o skutočné pochopenie počítačov a ich fungovanie. Ale mohol Steve Wozniak skutočne predať produkt a obchodovať s ním vo svete? Mal ucelenú víziu skutočnej budúcnosti osobných počítačov? Tým si nie som istý. Myslím, že je to typická dvojica, a domnievam sa, že to je dôvod, prečo ich spolupráca fungovala. Jedným z nich bol génius, pokiaľ ide o budovanie Apple II, ale potreboval vizionára ako Steve, aby sa dostal k cieľu. Pro Jobsa to bol len začiatok – videl všetky možnosti, jednu za druhou, a to ho poháňalo ďalej a ďalej. Keď sa s ním ľudia rozprávali, mali pocit, akoby im niekto ukazoval budúcnosť.
Myslím, že na každom natáčaní by mal byť človek ako Seth. Je výnimočný a profesionálny. Je veľmi veľkorysý, uvoľnený a pohodový, ale aj jeden z najväčších ťahúňov, s akými som kedy spolupracoval. Je to neuveriteľný človek a veľmi dobre sa s ním pracuje. Zvláda všetky veci, čo robí a to môže vyzerať desivo – píše, produkuje, režíruje, hrá, a všetko to zvláda skvele. Svojim postavám dodáva ľudský rozmer a vierohodnosť. To on dal Wozniakovi jeho osobitý prejav a urobil to skvele – napríklad tie ruky – ale nikdy to nevyzeralo neohrabane alebo rozpačito. Pracoval som s ním veľmi rád. Jedinou výzvou pri práci so Sethom je snažiť sa nesmiať, keď točíte scény spolu.
Michael je veľmi seriózny herec. Produkcia naplánovala prestávky medzi natáčaním a on počas prestávok a aj počas skúšania strávil veľa času s Andym Hertzfeldom. Pristupoval k tomu veľmi vecne a mal určitú predstavu o vytvorení tej postavy a chcel z toho vyťažiť čo najviac. Ak si všimnete, tak on je herec, ktorý tak trochu narúša rytmus, onú Sorkinovu kadenciu. Niežeby to kazil, on to len mení, utvára ten rytmus. Rešpektuje to, ale vkladá tam aj niečo svoje. On a Hertzfeld tomu dávajú svoje vlastné tempo.
Ku koncu filmu hovorí Woz Stevovi: „Tvoje výrobky sú lepšie ako tie, brácho“ a Steve odpovedá: „A to je ten nápad, brácho“. Čo myslíte, že je tým povedané?
Jobs vždy rád hovoril o ľuďoch spôsobom, ktorý meral ľudskú výkonnosť porovnaním so zvieratami – koľko energie treba vynaložiť na to, aby sa dosiahol žiadaný výsledok. Povedzme, že kondor je najvýkonnejšie zviera na planéte, v pomere k tomu, ako ďaleko cestuje a koľko energie musí vynaložiť na to, aby sa tam dostal. Ľudia sú na tomto zozname naozaj veľmi dole, ale človek na bicykli sa už stáva oveľa výkonnejším „zvieraťom“. Túto myšlienku si Jobs prvýkrát prečítal v Scientific American , a stotožnil sa s ňou: myšlienka ľudských bytostí ako staviteľov nástrojov, a to, že naše nástroje nám umožňujú prekonať naše obmedzenia a rozšíriť naše prirodzené schopnosti. A práve to som do filmu vložil.
Keď Steve Jobs zomrel, vyvolalo to po celom svete obrovský zármutok. To bolo prekvapujúce, aspoň pre niektorých ľudí – také emócie by ste skôr očakávali pri úmrtí rockovej hviezdy alebo svetovo významnej, uznávanej osobnosti. Proč sa Jobsova smrť ľudí toľko dotkla?
Rozhodne to bol vizionár, a to v mnohých smeroch, nielen čo sa týka osobných počítačov. Steve predstavil počítače ako intuitívne veci, s ktorými možno mať osobný vzťah, ako protiklad tým desivým anonymným orwellovským strojom, ktoré sedia v rohu. Nech idete teraz kamkoľvek, ľudia idú po ulici s pohľadom upreným na svoj iPhone – nahrávajú, fotografujú, píšu textové správy, emailujú, tweetujú. IPhone, tento zmenšený počítač, je skoro ako ďalšia ruka, ťažko by ste hľadali človeka, ktorý by ho nemal pri sebe. Myslím, že je to ako vynásobiť Henryho Forda tisícom - to, čo urobil, úplne zmenilo spôsob nášho života. Je to také jednoduché, a napriek tomu zásadné.
