Přečtěte si rozhovor se skutečním otcem Applu, Billem Fernandezem!

Začiatky Applu si môžeme spájať s viacerými menami, než bol len Steve Jobs a Steve Wozniak. Zrejme najznámejším zamestnancom tej doby bol Bill Fernandez, ktorý bol úplne prvým zamestnancom spoločnosti Apple, ktorý sa významne podieľal na vtedajšom rozmachu Apple. Bill bol zamestnaný v roku 1977, hneď po tom ako dvaja Stevovia založili „Apple Computer, Inc.“. Fernandez v tej dobe pracoval na dvoch počítačoch, Apple I a Apple II a udržal sa v spoločnosti do roku 1978, kedy spoločnosť po 18 mesiacoch opustil. Ale neskôr sa do spoločnosti vrátil, v roku 1981 a zotrval tu ďalších 9 rokov. Tentoraz ako člen Macintosh tímu a opäť ako „Zamestnanec #4“, čo bolo jeho zamestnanecké číslo aj v 70. rokoch.

Voľba, prečo si vznikajúci Apple vybral práve Fernandeza, spočíval v jeho vášni pre počítače, čo bola spoločná záľuba jeho a Steva Wozniaka – ktorý bol navyše jeho susedom z vedľajšieho domu. Behom školy Fernandez oboznámil Wozniaka s istým študentom, ktorý mal tiež záľubu v elektronike a praktických vtipoch, aké mal rád Wozniak; volal sa Steve Jobs. Jedným z jeho vynálezov, s ktorým nás oboznámil aj Walter Isaacson, bola rušička TV, ktorú Wozniak zo srandy zobral do školy a rušil prehrávanie filmov. Wozniak a Fernandez po čase začínali pracovať na počítači, ktorý bol v tej dobe ďaleko pred akýmkoľvek počítačom ich generácie. Na počítači sa pracovalo v garáži rodiny Fernandezových, ale dvojica sa nestretávala len tam. Woz, vtedy začínajúci pracovník HP, pomohol Billovi dostať sa na pozíciu technika v rovnakej spoločnosti a neskôr obaja zo spoločnosti odišli, aby začali pracovať vo vlastnej počítačovej firme, Apple Computer.

Tu už dvojica pracovala na počítači Apple II. Prvý prototyp počítaču fungoval dokonale, ale bohužiaľ pre ostatných, keď Wozniak navrhoval počítače, mal ich schému vo svojej hlave a len sem-tam si robil zápisky. Aj vďaka tomu fungoval len jeden jediný prototyp – ktorý vyrobil on. Nikto nepoznal schému počítača. Práve preto Wozniak a Fernandez vyrobili schému, ktorá bola vytvorená na základe jediného funkčného prototypu, bola detailne popísaná a nakoniec sa na jej základe začala masová výroba počítaču. Predtým sa ale na počítači cenilo, že Wozniak dokázal navrhnúť jednoduchý dizajn, ktorý pomohol pri jeho marketingu a tak si Apple II získal obľubu medzi bežnými ľuďmi – druhou vlastnosťou počítaču bolo na tú dobu jednoduché ovládanie, ktoré z neho robilo nadčasovú záležitosť.

Bill Fernandez bol teda človekom, ktorý zviditeľnil Steva Wozniaka a Steva Jobsa a dostal ich na výslnie. Bohužiaľ preňho, Jobsove správanie bolo arogantné a aj keď by bez Fernandeza Apple Computer zrejme nikdy nevznikol, Jobs mu nedal žiadny podiel v spoločnosti. Ten mu dal až Wozniak, ktorý zo spoločnosti odchádzal a rozhodol sa o svoje akcie podeliť s Fernandezom a ďalšími ľuďmi, na ktorých sa Jobs jednoducho vykašľal. Pritom Fernandezovci priamo ovplyvnili Jobsa. Pretože Jobs navštevoval Fernandeza uňho doma, pravidelne sa stretával s dôkladným japonským štýlom, ktorý ovplyvnil Jobsa a prebudil uňho záujem o minimalistický dizajn. Napriek očakávaniam, že sa mu toto raz vráti a dostane nejaký podiel vo firme, nestalo sa tak a Fernandeza začala jeho práca pomaly nudiť, bol nespokojný a po 18 mesiacoch odišiel. Ovplyvnený svojim domovom, odišiel do Japonska, kde začal praktikovať svoje záujmy – začal sa učiť Aikido, v ktorom získal čierny pás prvého stupňa a tiež vyučoval angličtinu na škole. Pre vieru Bahá’í tiež figuroval ako kultúrny veľvyslanec a vrámci charitatívneho koncertu pre UNESCO organizoval koncert „Refreshing California“, vrámci ktorého spieval o Kalifornii, o mestách, o prírode a všeobecne o tomto štáte. Pesničky písal sám.

Na jar 1981 sa vrátil späť do Kalifornie, kde mal nielen priateľov, ale onedlho aj prácu. Opäť sa stretol so Stevom a ten ho opäť zamestnal v Appli, tentoraz ako člena tímu Macintosh. Jeho otázka bola pritom veľmi stručná: „Potrebujem prácu. Nemáš niečo pre mňa?“ Jobs vedel, že Fernandez pracoval v Appli už predtým a tým pádom poznal jeho schopnosti. Ponúkol mu preto prácu v tíme Macintosh, ktorý prevzal začiatkom roku a vzal ho ako veľmi dôležitú časť svojho života. Jobs totiž prestával byť relevantný a preto chcel pracovať na počítači Macintosh, ktorý mal zmeniť postoj vedenia Applu voči nemu. Ale ako to dopadlo, to už všetci poznáme. Medzitým však Steve budoval hotový SWAT tím inžinierov a dizajnérov, ktorí mali za cieľ vyrobiť niečo úplne iné, než bol Apple II.

Jobs chcel, aby v tíme ostali len tí najlepší z najlepších. Aby mal nad tímom väčšiu kontrolu, zriadil mu samostatnú dvojposchodovú budovu vzdialenú niekoľko blokov od sídla Applu. Nachádzala sa hneď vedľa stanice Texaco a preto si získala prezývku „Texaco Towers“. Fernandez v tomto tíme prestriedal viacero úloh. Mimo iného to boli práce na externej diskovej mechanike pre Macintosh, externom video porte pre Macintosh a tiež bol projektovým manažérom pre AppleTalk PC Card. V januári/lednu 1984 bol Macintosh predstavený a obsahoval podpisy celého tímu – vrátane Billa Fernandeza. Jobs sa pokladal za umelca a chcel dať ten istý pocit aj ostatným členom tímu Macintosh, preto im navrhol, aby sa pod svoje veľdielo podpísali ako správni umelci. Samotný panel bol vytvorený už 10.2.1982 a obsahoval 47 podpisov, vrátane pionierov ako bol Jef Raskin a Bill Atkinson. A potom sa tu nachádzajú tri písmenká, „Woz“. Wozniak pomáhal tímu Macintosh vytvoriť jeho koncept a pomohol s dizajnom procesoru, respektíve jeho prototypu. V roku 1980 tiež daroval svojim priateľom časť akcií, pretože vedel, že si ich zaslúžia – patril medzi nich Bill, Dan Kottke, Chris Espinosa a Randy Wigginton.

Počas nasledujúcich 9 rokov ešte pracoval v Appli a podieľal sa napríklad na vývoji QuickTime a HyperCard, ktoré malo významný vplyv na vývoj jazyka HTML, ktorý sa dnes využíva celosvetovo. Za zmienku určite stojí jeho práca na Finderi v systéme pre Macintosh. Medzi jeho posledné projekty patril koncept troch tlačidiel pre zatváranie, otváranie a maximalizovanie okien vo Finderi pre Mac OS 7, koncept, ktorý sa zachoval dodnes. V roku 1993 potom Sculleyho Apple začal prepúšťať veteránov, aby ušetril peniaze a Fernandez sa dostal do druhej vlny prepúšťania. Prepustenie z Applu však už nebolo také, ako predtým. Ako uznávaný expert na UI dostal okamžite po vyhodení mnoho pracovných ponúk, ktoré prijal. V roku 1998 si potom založil vlastnú konzultačnú firmu, ktorá súvisela práve s užívateľskými rozhraniami. Bill Fernandez Design fungovala ďalších 15 rokov a za ten čas pracoval pre nespočetné množstvo technologických spoločností. Pred niekoľkými rokmi dostal otázku, ako bude podľa neho vyzerať UI budúcnosti a jeho odpoveď znela, že bude vyzerať ako časopisy. Už to nebudú lesknúce sa efekty. Nastupuje flat design.

V roku 2013 si založil nový startup, Omnibotics. Tento startup v súčasnosti nepozná takmer nikto, ale vízia je jasná. Bill chystá zmeniť spôsob, akým interagujeme s vlastnými obydliami. Hľadá tím špičkových inžinierov, obchodníkov a investorov, ktorí sa chcú k nemu pridať a spoločnými silami chcú zrealizovať myšlienku inteligentnej domácej elektroniky, ktorá bude interagovať oveľa viac ako predtým. Pripravuje užívateľské rozhranie pre váš dom, ktoré už nebudú tvoriť len mechanické spínače a gombíky. Wozniak ho v tomto podporuje: „Vďaka tomu ako rozumie ľuďom, vie sa pozrieť na technológiu z pohľadu užívateľa a vie navrhnúť niečo, čo je použiteľné.“